Po kúpačke v ,,Cala Fuili pri Cala Gonone“ sa pomaly presúvame do kempu.
Camping Cala Ginepro – Cala Liberottu – Nuoro – 3 noci (na googli 4,3*)
https://campingcalaginepro.net/
Tu som bookla economy bungalov bez SWC (však na sociálky si dójdeš, jak keby si bola v stane):
1 izba manželská, v strede taká obývačka (sedenie), druhá izba 2 lôžka, veranda so sedením a vonkajšia vybavená kuchynka bez vody. Čiže musíš si doniesť vodu, povaríš a umyť opäť ideš na spoločné..
Špecifikum týchto sociálok bola fakt že horúca voda v sprche, ktorá sa nedala regulovať a vlažná voda v umývadle a v drezoch na riady. Proste si nevyberieš.
Cena 60/noc + reakreačný poplatok + záverečné upratovanie 65/BGW. Oplatí sa teda ak ideš na viac nocí.
Postelné prádlo (opäť iba plachty a deky) a tentoraz bez uterákov (tie boli za príplatok).
V tomto kempe to už dosť žilo. Veľa parciel obsadených, chatky takmer všetky, samí nemci, inú národnosť som ani nevidela. Reštika každý večer plná (fronty pred dverami), raz sme si teda vystáli na tú pizzu.
Pláže:
Tento kemp mal 3 prístupy k moru / z každej strany. Prvá pláža nebola pred sezónou funkčná (nánosy biomasy), druhá bola skalnatá pre pozorovateľov mora, tretia bola ideálna pre rodiny s deťmi: ,,Spiaggia di cala Ginepro“.
Piesčitá pláž, môžeš stavať hrady – zámky, všetci nemci povyťahované z áut lopaty na prežitie a už fičali. Detiská sa veselo kúpali, 70 m od brehu stále dočiahneš.
Pokiaľ by ti prekážalo tých zopár ľudí, tak sa môžeš vybrať ďalej na ,, Spiagga di Curcurica“ a pokiaľ chceš ešte ďalej, tak do ,, prírodnej rezervácie Biderosa“ (toto je v podstate fakt, prečo som vybrala kemp v tejto oblasti: ,, Oasi Biderosa – Golfo di Orosei“).
Dostaneš sa sem zhora od cesty, je tam parkovisko (v sezóne platené 4e/auto, 1/e bike, 1e/osoba).
V máji tam nikoho nebolo. Hneď plánujem bádačku do Biderosa na bajkoch, že si teda požičiame v kempe. Mali tam asi 10 rovnakých bajkov ( 27,5 a 29) a nejaké menšie detské. Nevyzerali ako úplné šunty, aj kotúčové brzdy mali. Tak jedno zatiahnuté poobede už trielim do požičovne (5e/hodina, 8e/2 hodiny).
Vystrojení sme sa vybrali do Biderosa, tam je to samý krkaháj, takže buď ideš z kopca alebo tlačíš.
Starý vlastne od začiatku nasratý, že malý a šuntavý bajk (oproti tomu, čo má doma). Kotúčovky z kopca strašne pískali (podla mňa aj na 2 km nás bolo počuť), aj keby sme chceli dáky ,, birdwatching“, tak všetky birdy už dávno zdrhli. Došli sme akurát po jazero ,, Stagno Sa Curcurica“ a prvú pozorovaciu búdku (sú tam dve). Chvíľu pokukali a začalo hrmieť, o 10 minút už strašná búrka (a to sme mali ťažké ambície sa ísť ešte kúpať), fukerky úplne mokré, potom už vśetko mokré, do kempu sme sa dovliekli total mokrí. Vraciam bajky a hovorím tetuške: ,, great trip“. Ona sa smeje a že nám dá zľavu 15e za všetko ( boli sme asi 1,5 hodky) a už sondujem, že či sa nevieme cez ten kanál, čo sa jazero Stagno di Sa Curcurica vlieva do mora, od kempu popri pláži nejako prebrodiť 🙂 Jasné, vraví tetuška, je tam voda nad pás – to dáte.
Ovešiavame stromček pred chatkou všetkými mokrými handrami, mimochodom aj som prala predtým v kempovej práčke (normálne som sa hecla, že prvý krát v živote si v kempe operiem v práčke), čiže máme kvantum mokrého a nič suché. Pred chatkou výstavka handier na strome, na dverách, sušiak plný. Jak vietnamci na Miletičke, keď rokladajú tovar.
Druhý deň vyrážame na pešo. Keď už nevydalo s bajkami, dáme to na Robinsona. A hneď oznamujem detiskám: ,, ideme sa brodiť“. Zavládlo nadšenie. Konečne matka vymyslela nejakú idiotskú akciu
Prešli sme teda okolo našej pláže, potom druhej a prišli sme k brodu. Voda priezračná, nad pás šírka brodu cca 10 metrov, ok, to dáme.
Za brodom úplne iný svet. Hlavne nikto – ,,Spiagga Oasi di Biderosa“. Prídeš na prvú plážu (jeden ujec), druhá pláža (2 britky), starý chce mať súkromie, ideme na tretiu – tam nikto. Je spokojný, až dokiaľ sa tu neobjavilo do 15 minút ďalších 8 ľudí. Ale v podstate sme tam sami. Kúpeme, šnorchľujeme, zavelím, že ideme na vyhliadku ,, Panoramatico Monte Urcatu“, detiskám sa nechce.
Nechávame ich teda a pláži s jedným emergency telefónom, že nech teda stavajú hrady-zámky.
My so starým zatiaľ vybehneme na vyhliadku. Kopec s prevýšením 112 metrov, ale taká šutrová štreka, za ktorý by sa nemusel ani malofatranský chodník hanbiť. Starý má aspoň turistické sandále, ja mám na plážu šlapky – dám to teda na nepálca. Hore si za 20 min, fajná vyhliadka pod prístreškom. Dovidíš do kempu aj na druhé (vyschnuté) jazero ,, Stagno Di Biderosa“. To už detiská z pláže volajú, že kde sme, tak si kýveme na diaľku. Starý ešte čaká, kým odíde mráčik, aby mal lepšiu fotku, ja to rýchlo zbehnem dole (lebo však deti.. a rýchlo, lebo v žabkách sa blbo brzdí), to už ide hore skupinka nemeckých dôchodkýň a počúvam tie rozhorčené komenty: ,, Dame mit Schlappen“..)
Najväššie vychytávky tejto oblasti:
Ak mieriš do Cala Gonone, veľa ľudí ide prebádať azúrové more jaskyne skalného masívu provincie Ogliastra.
Cala Fuili je jediná (3,5 km od Cala Gonone), kde sa dostaneš relatívne normálne aj peši. Druhá na rane je Cala Luna, buď to dáś peši z Cala Fuili (5,5 km, 2 hoďky tam – 2 hoďky späť, prevýšenie 400m), alebo si zajednáš transfer (loď).
Na niektoré ďalśie sa tiež dá dojsť aj peši, ale to už taký riadny treking, napr.
– Cala Mariolu (12 km, 3 hodky tam, 3,5 späť, prevýšenie 650m)
– Cala Goloritzé (7 km, 1,5 hod tam, 2 hodky späť, prevýśenie 600m)
– Cala Sisine (ak máš vhodné auto, dostaneš sa na 2 km od pláže, ak nie šlapeš 12km)
A na väčšinu ďalších sa dostaneš len po mori.
Ak chceš toho teda pozrieť viac, zajednaj si výlet. Je veľa spoločností, čo má v ponuke viaceré varianty, Väčšinou sa chodí vrchu: z Cala Gonone alebo z Orosei, zo spodku od Cagliari zo Santa Maria Navarrese alebo Arbatax. Transfer z Cala Gonone do Cala Luna je okolo 20e. Ak chceš nejaký okruh s pauzičkami na kúpanie tak 60-70e/dospelý.
Nám sa už nechcelo znova cez krkaháje do Cala Gonene, jedinú spoločnosť, ktorú sme našli a ktorá jazdila priamo z Orosei bola: Oltremare. Volám na mobil, píšem na watsapp, deň predtým, nik neodpovedá. Aj sme to už vzdali, že vśak pôjdeme ďalej, ale nakoniec sa tetuška odpisuje sofistikovanú odpoveď so slušným programom a normálnou cenou (60e/dospelý, 30e/dieťa) . Ok, druhý deň teda ideme do toho. Naklusáme pred dohodnutý stánok o 08:45 (povedala že najneskôr o 09:00, aby sme tam boli), nikoho nikde. Dve ženské dorazili 09:15, však maňana.. Kým jedna úraduje, druhá doviezla 2 staršie baby s dieťaťom (oni totiž zabepečujú aj transfer, pokiaľ by si bol caravanom zapikovaný v kempe a nemáš sa ako dostať do prístavu). Tá druhá vyzerala akčnejšie navlećená v softshelke (priveľa vrstiev na to teplo). Presúvame sa 2km do prístavu, tam už skupinka, už si nás rozhadzujú do dvoch lodiek.
Z akčnej tetušky (Paola) sa vykľula kapitánka a sprievodkyňa v jednom. Berie si nás, poľský párik a tie zvyšné dve tety s dieťatom. Druhá partička šla do druhej loďky s Guiseppem – aj sme ich stratili z očí.
Vyrážame na najvzdialenejšie miesto, proti vetru 1 hodka smer ,,Cala Coloritzé“ – je unikátna scenériou vežičiek. Ak chceš môžeš pokúpať – ale priamo z loďky. Prechádzame ,,Cala dei Gabbiani“, druhá hodinová zastávka je ,,Cala Mariolu“, fajná plážová scenéria, dalo sa skákať zo šutru alebo vedľa v zátoke. Tu už navliekame neoprény a proste sa budeš kúpať a skákať a vśetko (za tie prachy:)
Vlastne tá hoďka nám bola celkom málo. A to som myslela, čo my budeme robiť celú hodinu na pláži..
Míňame Cala Mudaloru, kto chce, môže sa isť pozrieť do jaskyňe ,,Grotta del Fico“. My a Poliaci sme šli.
Paola nás vysadila pri jaskyni – zvyšok zatiaľ odviezla na ,, Cala Biriala“.
Italiano pred jaskyňou jak náčelník Veľký Medveď, pomáha s prirazením loďky, predáva lístky, vysvetlí históriu a pak už posedáva zase pred jaskyňou na plastovej stoličke.
Jaskyňa nie je veľká (v porovnaní s našimi je však sprístupnená oveľa dlhšia časť), celkovo však pôsobí impozantne, nevieš na čo sa máš skôr pozerať. Je tam toho fakt veľa na každý smer.
Prehliadku dáš aj v šlapkách a ideš sám, dostaneš reprák (hovorí to 6-timi jazykmi).
Stručne k jaskyni: pomenovanie Grotte del Fico nie je po našom náčelníkovi, ale po figovníkovom strome, ktorý rástol pred jaskyňou. Objavená viac menej náhodou (asi pastiermi, keď hľadali zatúlané ovce), tie sa tam zatúlali, lebo vnútri je voda. Celé to obehneš za 30 minút, ale zas Veľký Medveď sa dohovára s Paolou cez mobil, takže vedela, kedy má pre nás prísť.
Na chvíľu nás ešte vyložila aj na ,,Cala Biriala“.
Cestou ďalej s loďkou vliezla do viacerých dier a jaskýň, čo to sme sa dozvedeli aj z geomorfológie.. Kde sa uvalil aký šuter, aká jaskyňa na čo slúžila, ako tu kedysi boli obrovské tulene, ale vyhynuli, ako kradli rybárom ryby, kde je podzemná voda a ako ovplyvňuje celý skalný masív. Okrem iného je teda aj sprievodkyňa a chodí s luďmi treky.
Vliezla s loďkou aj do ,,Grotta della Madonnina“ (na konci jaskyňe je obrázok Madonny, pri dobrom svetle aj svieti).
Nakoniec končíme v ,,Cala Luna“ – jediná pláža s bufetom. Táto nás nejako neohúrila, jednak to tu bolo ako na promenáde, každý tu 15 minút cvičil nejaké selfie a navyše bolo sychravo, poprchalo a žiadne slnečné intagramové lúče sa nekonali. Posledný krát kúpačka a šup naspäť do loďky. Celkový čas výletu – 7 hodín. Bolo to skoro ako keď si dáš v Austrálii výlet na Whitsundays Islands – Whiteheaven Beach a skončíš na Hill Inlet. Alebo na Zélande si dáš loďkou Milford Sound.
Spokojný opäť v prístave v Orosei nasadáme do auta a presúvame sa na sever – smer Karibik 😊
