Po minulororočnej akcoške, sme sa rozhodli aj tento rok prebádať Sardíniu – pre zmenu východné pobrežie. Termín vyberáme o čosi neskôr 17.05 – 25.05, stále je tu vidina, že sa už chceme aj kúpať 
. Letenky kupujeme vo februári – cena cca 400e ( vrátane 2 batožiny do podpalubia 20kg a 10kg). Ešte v polovici apríla je cena leteniek stále zhruba rovnaká, až začiatkom mája to šlo hore. Auto bookujeme opäť cez Ryan Air – ale po minuloročnej skúsenosti už nevyberáme tú najlacnejšiu, ale lepšie hodnotenú požičovňu (Locauto) – VW T-roc, 9 dní 325 Eur + 50e príplatok, aby sme tam nenechali 800 eury depozit jak minule. Auto pristavené, pre istotu fotím všetky škrábance, aby som mala dôkazový materiál. Vyrážame smer stredozemie (rozumej mordor so serpentínami .)
Kempy bookujem ešte vo februári, po minuloročných výpočtoch je cena chrápania v stane (a to musíš ešte vliecť stan, karimatky, varenie..) zhruba rovnaká ako ubytko v mimosezóne (a to máš plne zariadenú kuchyňu) . Náš roadtrip rozdeľujem na 3 miesta a aby to nebolo jednotvárne, vyberám: glambing, bungalov, karavan.
Camp Coccorrocci – Marina di Gairo – Nuoro – 2 noci (na googli 4,5*)
https://www.coccorroccicamping.com/en/
Kemp rovno pri pláži, kvantum parciel na stany a karavany, chatky, apartmány, 2 glempingové stany ..
Všade dostatok stromov a kríčkov. Potraviny, reštika, bar, ihrisko s preliezkami a vypustený bazén (ten až od júna).
Cez obed majú vsade siestu, takže na recepcii môžeš otravovať do 12:00 alebo až po 15:00. Zatiaľ sme teda prebádali plážu. Jasné, že sme hneď poskákali do neoprénov, nemecké deti odchované na severnom mori sa kúpali bez. V podstate je to taká pláž pre kajterov. A vlastne iba nemci. Táto časť je taká vulkanická, pláž sú väčšie okrúhliaky, vedeli sme, že azúro nebude, ale chceli sme mať trochu inú scenériu.
Ubytko v glembing stane: plne zariadená kuchyňa šporákom, vnútorné sedenie, vonkajšia teraska, sprcha (ešte aj s tryskami na masáž), WC, manželská a detská dvojposchodka (oddelené takou plachtou).
A to všetko za 60e/noc. K dispozícii postelné prádlo a uteráky (nečakaj perinu – toto nepoužívajú, zakrývajú sa plachtami a prehozom alebo vlnenými dekami). Zober teda z domu spacák.
Oskúšali sme aj miestnu reštiku, chceli sme síce isť na pizzu, ale nejako nás netrklo, že pizzu robia taliani až večer. Dali sme teda obed (kalamáre, 3 druhy mäsa, nejaké plnené taštičky), jedlo fajn, čašník úplne nekompletný – vyzeral ako by ráno zavesil na klinec svoje predošlé povolanie (napr. údržbár, automechanik, skladník a pod..) a poobede sa rozhodol pre gastro. Takmer nik nehovoril po anglicky, všetci len po nemecky zvyknutí na Nemcov.
Pláže:
– primárne kúpeš na kempovej pláži ,,Spiaggia di Coccorocci“
– ak ti srdce piští po pieskovej pláži, tak peši popri vode môžeš zbehnúť na ,,Spiaggia di Cala E ´Luas“ (cca 20 min), alebo ešte ďalej na ,,Spiaggia di Su Sirboni“ (niekdajšieho rezortu, teraz už len čisto pláž), inak sú tam 2 kešky (jednu sme našli, druhú nie).
Bádačky do okolia:
– v okolí je viacero vychytávok (cca 30 min od kempu) ,,Piscine Naturali Di“ – vodné lagúnky popri potoku (dá sa aj kúpať), tí akčnejší si môžu vybehnúť na ,,Monte Ferru (Is Piscinas)“ – je tam aj vyhliadka, príp. ,, Sa Perda Stampada“, ,,Monte Cartucceddu“ atď. Za kempom je mapa aj s trekovými okruhmi.
Popri mori aj na trekoch nájdeš viacero takých tých ,, rest area“ – sedenie aj s ohniskami, takže to môžeš dať aj na opekačku.
Jeden večer sme našli aj jaskyňu, pripravené sviečky (dáke už vyhoreté), pníčky na sedenie jak pre 12 mesiačikov, lebka kozy.. Detiská, že kto to tam asi má.. No kto by, nemčúri sa nudia po večeroch, však čo v tejto divočine. A ako sme už šli odtiaľ, už išla skupinka v náladičke smerom k jaskyni a ťahali basu piva, bongo, psa..:)
Po 2 nociach sa presúvame popri mori (rozumej zase jeden krkaháj za druhým), deťom je každú chvíľu blivno.. Zastavujeme omrknúť v malom mestečku Torre di Bari, okúpať môžeš priamo na ,, Spiagga della Torre di Bari“ a mierime do väčšieho turistického centra ,, Cala Gonone“. Vonku sychravo, decku zle, vlastne neviem, či je hladný alebo fakt mu je zle. Obed vyriešime v miestnych potravinách (teplý bufet): rízky, syr, krumpel, šalát, zapečený baklažán so syrom, bulgur..
Decko náhle ožilo, vyšlo slnko, tak ideme opáčiť jedinú pláž (najbližsiu) ku Cala Gonone mestu, kde sa dá relatívne normálne dostať peši (bez toho, že by si musel šlapať 2 hod celý ten skalný masív) – ,,Calla Fuili“, pláža sú biele okrúhliaky, ale už v mori je pozvoľný vstup a piesok.
Po okolitých skalách sú aktívny loziči, dolezieš a šup okúpať. Kto má väčšie turistické ambície, priamo odtiaľto môžeš pokračovať na ďalšiu vychýtávkovú pláž ,,Cala Luna“ (2 hodky tam a 2 späť).
