Kuchyňa kemping

Tento rok sme sa my – rozumej dedinské ženy, takmer všetky z jednej ulice, naviac všetky z jednej dediny, rozhodli pre ďalšiu letnú stanovačku s detiskami. A pravdepodobne to už vyzerá na každoročnú akciu. Síce sme sa pokúšali presvedčiť naše drahé polovičky, že by tento rok ONI šli s deťmi a my do wellness, ale neprešlo to. Povedzme si úprimne, asi by to naši starí nedávali 🙂

Túto sezónu už bola časť matiek a detí celkom ,, ostrieľaná“ a tí, čo to mali ,,tenkrát poprvé“ to zvládali úplne prirodzene. Dospelý si povie: ,, však dve noci nejako vydržím“ a dieťaťu ani nedojde, že nie je doma v posteli.

Dlho sme dumali, či Piešťany alebo Kuchyňa.
Po poslednom ,,fopa“ v Zlatnej na Ostrove, kedy pri teplote 35C cez deň, modrá obloha bez ani jedného mráčika, žiadna vidina kúpania, pretože Dunaj mal týždeň predtým o 2 m viac a pláž zmizla, navyše milión komárov celý večer, sme museli dobre rozhutovať nad kempom.
Potrebuješ tieň, v horúčave vodu, stan v chládku a malý priestor, aby detiská nezdrhali.
A reštaurácia tiež nie je na zahodenie, keď nejaké detisko odmietne spoločné kempingové menu, zachrániš to predsa hranolkami 🙂

Vyhrala teda Kuchyňa. V predstihu ,, bookujem“ 5 pľacov vedľa – veď píšu, že každá rodina má mať samostatné stanové miesto. Vyberám úplný kraj – roh, nech sme čo najďalej od všetkých, svoje deti si všetky poznáme, nebudeme predsa niekomu rušiť romantickú kempovačku.

Prišiel deň D  (rozumej piatok poobede), zatiaľ ochorela len jedna matka, ale dieťa berieme so sebou.
Z dediny vyráža kolóna áut, máme bilanciu 6 matiek a 14 detí. Stop-over je v Mc Donalde v Lamači.
Sa predsa posilníš nejakým ,, junkie foodom“ po ceste.

Dorazíme do kempu, chalanisko nám hneď zvestuje, že naše miesta na vrchnej plošinke pod lesom sú v blate a veľkoryso nám dáva náhradné, mierne porozhadzované po celom kempe. A tak mu vysvetľujeme, že máme 14 detí, ktoré tu budú behať ,, hlava-nehlava“ po celom kempe, že nech to teda pre kľud v jeho kempe ani neskúša. Nakoniec nám púšťa také ,, väčšie rezervné miesto“, ktoré má pre strýčka príhodu. Tam sme nakoniec vyskladali 3 stany vedľa seba a base camp. Oproti, na ďalších miestach sme práskli ďalšie stany a autá úplne mimo.

Na detiská sme sa vopred dohodli, že nebudú žiadne tablety a mobily, že či to vôbec prežijú bez traumy.
A poďho na bádateľskú misiu smer priehrada – ceruzkový most a bývalá Bobria hrádza.
Poobedný program dňa pri vode bolo ,, hádzanie kamienkov do vody“.

Detiská ten víkend poňali celkom svojsky: barbínkovo kútik, monopoly, ihrisko, badminton. Cez deň sme hnili pri jazere. Normálne plná pláža (nás), plytká voda. Prvý raz sme skúšali paddleboardy (fakt blbý nápad požičať len jeden), museli sme až 4, ak nechceš aby ťa 10 detísk v strede prihrady prekotilo.
Dokonca  sme večer aj koncert mali – taká maďarská lana del rey, naše najmladšie dievčence mali VIP zónu priamo z preliezky alebo sa zvŕtali pod ňou, kým mládežníci otravovali „single“ kempujúcich hore pri ohníčku.

Kupodivu nebol večer ani jeden komár, takže sme to dali na parádu.
Takže o rok znova? 

YOU MAY ALSO LIKE

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.