Ak pôjdeme do mesta, všade na nás číhajú parádne ihriská. Kopec šmýkačiek, laná na lozenie, hojdačky, veže. Keď sa však vrátime do doby našej generácie, sú tu hlavne kovové preliezky typu: kocka, zemeguľa, kvargle na húpanie. A tak sme sa hrávali hlavne na stromoch alebo len tak na ulici so všetkým, čo sme našli. Vrchnáky od malinoviek – z tých sme v pieskovisku robili rakety, špagáty na stromoch – to bola lanovka. Vtedy sme viac používali hlavu, aby nás nuda nezožrala. Všetko, čo bolo zakázané bolo cool. Napr. keď asfaltovali ihrisko. Hneď ako ujcovia večer ukončili šichtu, už sme sedeli v tom valci (raz sme tam aj takú páčku urvali). Prerábali nám pred domom potrubie? Hneď sme mali zákopy a hrali schovku.
Aj dedina má svoje čaro a rozhodne tu nechýba široká ponuka industriálnych aktivít ako napr:
- lozenie po stromoch – orechy rastú veľmi rýchlo a stále pribúdajú
- zákopy a rúry na schovku – pokiaľ sa nejaký developerský plán nepremení na zastavanú štvrť
- naháňačka na poli a ohadzovanie sa slamou
- lozenie po nahromadených haldách hliny – pre deti je to ako Mt. Everest
- skákanie z múrika
- na pekne predpripravenom a vybetónovanom základe u suseda sa dá trénovať aj ,,stindžicu“
Nechajme deti myslieť a objavovať samé.
