Druhý deň dáme ráno muesli a do cesty spravím lepeňáše, inak v kempe kuchynka s 2 platničkou, kanvica, chladnička. Na dnes mám strašné plány do okolia. Vyrážame smer Krupina, zastavujeme v Žibritove. Detiská za oknami zahrajú lokálne divadlo.
Chcela som vybehnúť na Krupinské bralce (Štangarígeľ), ale detiská ma poslali do preč, toľko šlapať? V Krupine ich presvedčím na Vartovku pod prísľubom, že sa potom pôjdeme kúpať. Neviem, prečo som zaparkovala až tak v prdeli, ale kusisko našlapeme, kým sa dostaneme na tú asfaltku, čo vediet hore. Vonku peče, detiskám sa nechce. Cestou dole som nasľubovala nanuky v miestnych potravinách po ceste.
Ďalšie aktivity, čo som mala v pláne typu: trúbiaci kameň, Štrampľoch – turecké studne som rovno vzdala. Ideme sa kúpať do lomu Devičie. Krúžim ako sup po dedine, hľadám nejaké značenie (navigácia na toto nefunguje a aj tak ju nepoužívam), miestny mi vraví, že od hlavnej cesty sa tam ide, nie z dediny.
Nakoniec trafíme nenápadný vjazd z hlavnej – orientačný bod je brána. A hľa úplne nový svet. Je pondelok, v celom areáli asi 50 ľudí, mólo na skákanie iba pre nás. Aj raky sme našli pri brehu. Oceňujem ponuku jedál: žiadny vyprážaný syr a hranolky. Hambáč, domáce klobásky, palacinky, limonády.
Po kupku som ich ešte presvedčila na kultúrno-historickú akciu Bzovík, rekonštrukcia je v procese, vstupné je symbolické. Na večer sa opäť vraciame do kempu v Studenci, keďže na okolí nič nie je.
Na noc hlásili búrku, viacerí večer zrušili stany a pravdepodobne zutekali niekam na ubytko. Zaspávame okolo 21:00, vedľa nás prišiel ešte karavan, starší chlopy odtrhnutí z reťaze asi pol hodinu parkujú karavan a vysvecujú. Okolo 22:30 sa budím na šum vetra a v poslednej chvíli zatváram na aute okná. Potom sa už spustí peklo a trvá do polnoci. Si myslíš, že už budeš kľudne spať, ale chlopi vylezú z karavanu a na plné gule si pustia ,, Thunder“.
