Po tradičnej rodinnej dovolenke, kedy si zobral úplne všetko čo doma máš (však sa to bude hodiť), ideš nabalený jak na mesiac, že šúchaš podvozok po ceste a po návrate meníš platničky, som musela vypadnúť na minimalistickú oddychovku. Tento rok som chcela smer Krupina a okolie.
Vyrážame poobede, vieme že iná matka cez ulicu je práve s deťmi u babky pri Vrábloch, už 2 roky sme sa chystali, že sa u nich zastavíme. Však ich prekvapíme. Prekvapenie skôr bolo pre nás, že boli akurát na otočku doma, ale už boli na ceste naspäť, tak sme ich chytili na zmrzline vo Vrábloch.
Gregor je vystrojený na návštevu, v peňaženke 5 eury, chystá sa na ,,shopping“. Miško mu sľúbil zuby z minuloročného prasaťa za 5 eury. Večer teda prespávame v Galbažitánsku (Miškov slengový názov pre oblasť pri Vrábloch). Kým chlapi riešia prasatá v ohrade, ja dostanem od babky pestovateľskú prednášku, čo ako kde je posadené a ako sa čomu darí. Všade rozvešané viazanice mega cesnaku a cibule, závidím a hneď pýtam strúčiky. Spíme v obývačke na karimatkách a spacákoch – 4 detiská (aj bratranec a sesternica) si obzerajú náš set-up na spanie.
Ráno vyrážame celá perepuť (Lucia s detiskami aj babkovcami, dedkovcami, bratranec, sesternica, teta) do Aquaparku Nitrava. Keď už sme v týchto končinách, pôjdeš predsa omrknúť. Je koniec leta, vyzerá to, že zachvíľu opäť všetko kvôli korone zavrú. Pred parkoviskom 10 minút fronta, pred kasou 45 minút fronta.
Nikto nevie, akú má areál kúpaliska kapacitu. Hlavne, že sme dnu. Celkom sa tie davy rozpŕchli a keďže ako správni sedláci máme so sebou hurky, chleba, uhorky, koláče, rady do bufetu sa nás vôbec netýkajú.
Poobede sa už bazény začínajú plniť a my vyráža k novým dobrodružstvám – smer Štiavnica.
Cieľom bol kemp na Počúvadle, ibaže prichádzam od druhej strany – od dediny Počúvadlo. Hneď pod Sitnom je nový Forest Glamping- vyzerá to fajn, stany pre páriky aj rodiny s deťmi s privátnymi výrivkami. Ale my ideme na lowcost a pokračujeme do kempu. Hmm, kempu. Bola som tu pred 20-timi rokmi. Vtedy to bol trocha viac kemp. Nechápem, prečo to tak nechali zhumpľovať. Taká dobrá lokalita.
Recepciu tvorí jedna minichatka, ujec je pred bufetom. Podíde k nám, že koľko nás je. Vravím ja a deti a stan nemám. Že či môžem ostať tuto na parkovisko, tu sú fleky pre karavany. A ja mu, že radšej by som pri vode a hajzli vo vnútri (to bola taká naivná predstava), až by mu nevadilo. Ukazuje, že tamto vnútri pri cestičke na boku môžem odstaviť, že má dosť plno. Zkásne ma 8 eury (aspoň nepýtal veľa).
Fakt je tu dosť ľudí. A to nielen partie mladých, čo to majú s babami ako prvú stanovačku, ale normálne aj rodiny s deťmi. Je už tma, hajzle a sprchy moc nekontrolujem, vodu ešte mám. Idem zohrievať šošovicovú poliveku z konzervy z DM. Zabudla som zapaľovač. Už dumám, koho pôjdem otravovať, keď môj duchaprítomný syn: ,, mama ja mám kresadlo“ a už zapaľuje. No, bude z neho niečo. Ako druhý chod sú cestoviny s omáčkou.
V aute zmeníme denný setup na večerný s jedálenským stolom, neskôr gemblerskú miestnosť na karty.
Dáme večeru a už rozdumujem ako budeme spať. V strednej časti ako sú zadné sedadlá má auto šírku 140cm, vzadu už len 110cm. Pokus o narvatie 3 karimatiek vedľa seba (aj keby sa prekrývali) ruším. Stačia dve, nevadí bude fúga. Detiská spia hlavami pri sebe a ja medzi nimi otočená ale hlavne dole hlavou, keďže auto je mierne z kopca.
To bola noc. Prežili sme. Ráno sme dali kašu s banánom a chystáme sa spáchať hygienku. Ostalo len pri čase nedokonavom. Nevadí, nemusíme si zuby za každú cenu umývať.
Vyparkujem z areálu a vravím týpkovi, že vedľa na parkovisku pre karavany nechávam auto (za 2e), hore pri bufetoch je platené za 8e. O službách cestovného ruchu v jednej z najkrajších lokalít a hnedej vode sa nezmieňujem, nemám už kapacitu. S detiskami prejdeme okolo jazera a na doobedný program máme Sitno. Motivačne som im musela nasľubovať nanuky a Gréte suvenír shopping, ak výjdu až hore.
Ak myslíš, že čím sú deti staršie tým to bude lepšie, tak omyl. Keď tu šlapali v 3-roch a 5-tich rokoch, cesta síce dlho trvala a neustále trebalo povzbudzovať. Teraz vo veku 8 a 10 už netreba povzbudzovať ale dať si štuple do uší. Neustále hádky, kto z koho, kto ide meter vpredu, kto prvý videl značku (to bolo aj predtým), tak teraz bolo: koľko schodov kto napočítal, rev, že jeden počíta nahlas a vyrušuje toho druhého, ten sa pomýlil a musel si to odšlapať znova, a potom prúser, ako rátať chýbajúce alebo rozlámané. Hysak. No proste bolo ich cca 246-249 a trvalo to dlhšie než pred 5-timi rokmi.
Dobre, dorazili sme hore, omrkli rozhľadňu, dali polievky a nanuky na chate A. Kmeťa. Aj shopping bol. Detiská nakúpili pohľadnice, magnetky, šutre. Všetci spokojní.
Cesta dole sa mierne opakovala. Dáš si predsa skúšku správnosti z počítania schodov. Ale to už sme sa šlahli do jazera, resp. našli sme húpačku do vody a potom sme si dali ešte old school vodné bicykle a zakončili sme to langošom. Bola nedeľa, takže pláža celkom plná.
Keď už boli detiská kvalitne unavené, vravím si, čas na presun. Chcela som ísť opáčiť kemp v Banskom Studenci. Cestou sa prespali a dorazila som do totálne prázdneho kempu, kde boli 3 stany a 3 karavany.
Však nedeľa, kto by tu bol. Pre nás ideál. Sociálky aj kuchynka v neporovateľnom stave oproti noci predtým. Hneď sme šli omrknúť aj neďaleké Veľké Kolpašské jazero, čo by kameňom dohodil od kempu. Je tu novo vybudovaný prístup pre deti s hĺbkou do 80cm a prístup do vody s plynulým sklonom. Ale to sme sa už nekúpali, už sme mali dnes nakúpané z Počúvadla.
Detiská ešte večer klofli nejaké miestne od karavanu a ušli bádať do lesa. Mamička si mohla vychutnať jednu zo špecialít kempového bufetu a recepcie v jednom (mali hot-dog, palacinky, pivo, kofolu a džús), posadila sa do obývačky v aute a s mapu Krupiny a okolia plánovala ďalší deň.