V noci zase pršalo, akurát že neprestalo. Ráno už opäť pokvapkáva, raňajky dávame pod prístreškom vedľa kuchynky. Dnes tak civilizovane. Kým dojeme, začne strašne liať. Akurát zvládneme deti naložiť do auta a poď ho na nejaké kryté atrakcie do Mincovníčkova v Liptovskom Jáne. Tam počasie nie je až také zlé, ale mohlo by byť aj lepšie. Dáme obhliadku ,,kade,, (kúpe sa tu až jeden človek) a načapujeme si minerálku. Gregor (párkožrút a vajcožrút) je unesený, že tam všade vonia ,, vajko”. O desiatej naklusáme na prehliadku do mincovníčkova. Sme tu sami. Gregor robí cirkus (je tam tma, ujo sa mu nepáči) a nechce ísť dnu. A tak prehadzujeme poradie atrakcií a prehliadku začíname vyhňou. To sú predsa také viac chlapské záležitosti. Jasné, nasleduje: kutie, drtenie búchadlom, ryžovanie zlata, baňa. To už je také riadne chlapské. A keďže sme sami, vyrazenú mincu sme si opäť vydražili sami so sebou. Má ju tentoraz Lea. My už máme z minulého roku.
To už aj pršať prestalo a ideme na novo otvorenú atrakciu Park miniatúr. Tuto sa deťom ťažko vysvetľuje, aby nebehali po tráve a nerozoberali miniatúry.
Obed padol v Strachanovke. Slepačia polievka presolená (ale asi som zhýčkaná, lebo solím minimálne), vo fazuľovej som našla 4 cm dlhý kus z drátenky. Keď som to pri zbieraní povedala čašníčke (bola to skôr taká posila na leto, lebo mimo to tam behal taký iný ,,vrchný prchný”), tak sucho povedala len: ,, aha”. A tým to pre ňu skončilo. Tak neviem, asi majú dosť zákazníkov a majú proste v paži. A to som čakala nejakú tú kávu grátis, v horšom prípade iba: ,,sorry”.
Sú dve hodiny poobede, do večera ďaleko a v kempe mokro. Treba nám program. Vyrážame do Pribyliny. Aj deti pospia. V skanzene štrajkuje tentoraz Pavla, len na rukách by sa nosila. A tak obieham s 3 deťmi drevenice (kým Lea sa pripája k štrajku a čaká, kým ju to prejde). Vojdeme do každej drevenice, nakukneme a porozprávame si, akým remeslom sa tento dotyčný živil. V jednej z nich žila rodina, čo mala 11 detí, všetci spali v posteliach po dvoch a mali 3 hračky. Pre naše deti je to sci-fi. Vláčiky sme tentoraz vynechali. To by znamenalo tam Pavlu odvliecť.
Prídeme naspäť do kempu a ten dáko vyľudnený, ostala tam asi polovica ľudí. Hlásia zimy a dažde. Večer kuchtím v kuchynke, pred kuchynkou vysedáva skupina násť ročných zahraničákov a majú nejakú strašnú žúrku. Neviem kto koho zbalil (či Gréta ich, alebo oni ju), ale Gréta precvičuje na železnom kolotoči rôzne pózy a mladý párik opakuje po nej. Neskôr ju už nejaká baba z partičky učí rôzne vytlieskavacie hry až po pankáčske hrozenie. Aj svietiaci náramok z techno párty jej dali. Večer Gréta ani zaspať nemôže, že rada by sa vrátila na žúrku.
1 Comment