KSkoro ráno odchádzame bez zaplatenia. Neotvorili recepciu a my sme sa zachovali ako úplní slováci. Pozrieme okolie, inak celkom milé mestečko, taký malý španielsky rezort po sezóne. Dávame kávu v miestnom shope. Coffee maker má toľko času, že za normálnych okolností by ho už z ktorejkoľvek kaviarne v Sydney okamžite vyrazili. Mierime do Bungabergu. Dnešný deň sme sa rozhodli obetovať pre dobro Rumu. Veľmi príjemné námestíčko, zopár reštaurácií a obchodíkov. A samozrejme Rum factory. Musím podotknúť, že náš ,,Um“ má len rumovú esenciu, Austrálsky rum je z trstiny a fakt chutí výborne. Tak sme šli na prehliadku. Najprv miestnosť s nejakou videoprojekciou, obrázkami, infom atď. Potom degustácia:)
Inak, predtým, než sme šli do Bundabergu, nám nejaký čech vravel, že Bundaberg založili češi. Takže pravda je takáto:
Rum vyrábali už okolo roku 1880. Okolo druhej svetovej sem prišlo zopár utečencov, žiadajúcich o azyl, medzi nimi aj čech, vyštudovaný chemik. Uchádzal sa o prácu a dostal ju. A ten výrazne zvýšil kvalitu rumu. Až do svojej smrti zostal v Austrálii a žil v dedine Bargara, 10 km od Bundabergu.
Potom nás týpek vzal na prehliadku areálu: obrovská nádrž plná melasy, sudy, kde sa to všetko miešalo, sudy, kde to všetko stálo 2 roky a napokon úplne malá výrobná linka. Človek si myslel, že na Austráliu bude väčšia. Taká malá plnička 7 x 12 metrov o 6-tich ľuďoch a 5-tich strojoch.
Týpkova obľúbená časť prehliadky bola asi ukazovanie skladu s barelmi. Otvoril drevené vráta na jednej z menších murovaných skladov a za nimi asi 8 sudov, vysokých možno 7 metrov. S nadšením začal vysvetľovať:
,,Vidíte tieto sudy? Je ich tu 8. Každý z nich má v sebe xy litrov rumu. Takýchto skladov po 8 sudov máme 10. To je xy litrov rumu. Každý sud má v sebe hodnotu 2 milióny AUD. Bla bla bla. Ale musíme odvádzať dane štátu, čo sú 2/3 z celkovej produkcie. Vidíte tie drevené sudy? Výroba takéhoto sudu stojí 75.000 AUD. ( a teraz všetci zhíkli whow). Životnosť sudu je 70 rokov. Používame špeciálne drevo a vyrábajú ich v Kanade.“
A jasné ,,oportunita“ pre rýpanie a Mišo hneď začal:
„no, keď 2/3 zaplatíte na daniach, tak hodnota sudu je už len cca 700.000 AUD, a pokiaľ sud vydrží 70 rokov, čiastka 75.000 na výrobu sudu je vlastne úplne zanedbateľná, že?„
Tak týpek sa len usmieva a usmieva. Nečakal, že nejaký slovák bude s úsmevom rýpať a nehýkať ako väčšina austrálčanov.
Ďalšie info bolo o tom, ako sú Queenslanďania pyšní a hrdí na rum a že má neskutočnú popularitu. Že nestíhajú produkciu, dopyt je strašne veľký. V zápätí však povedal, že robia iba na objednávku, aby im to tu nestálo a to čo vyrobia je už vopred predané. Takže jedno odporovalo druhému. Zámer bol zaujať. Nik to však neriešil okrem Miša, všakže. Ďalej o tom, ako sú Austrálčania strašne hrdí na úplne všetko Austrálske a na Mišovu otázku, kto je majiteľ Bundabergu, sme dostali odpoveď: nejaká anglická firma. Záver prehliadky bola ochutnávka a tu si Mišo konečne prišiel na svoje. Práve pred týždňom prišiel na trh nový Bundaberg Red – smoothy whisky chuť. My sme sa s Janou oddávali ďalšiemu produktu: rum s príchuťou kávy, likéru, čokolády. V konečnom dôsledku sme odchádzali s 3 fľašami.
Prespali sme v kempe na pláži v Bargare. Taká španielska Callela po sezóne. Úplne skapal pes. V nejakom ročnom období je tu možné vidieť korytnačky ako na pláži kladú vajcia. Samozrejme, že nie teraz. Podniky a reštiky úplne prázdne. Večer sa teda vrámci šetrenia prebavíme s fľaškou na detskom ihrisku. Celú noc sme nespali. Neviem, či sa nad nami v korunách stromov párili netopiere alebo opossumi, boli však strašne hluční.
