V rámci zväčšovania priestoru v aute sa v sekáči zbavujeme všetkých prebytočných vecí ako napr. ďalšie náhradné spacáky a uteráky. Predsa len čim vyššie ideme, tým je v noci teplejšie. Dorážame do Town of 1770. Dopĺňame zásoby piva v miestnom botláči. Botláč je kontajner, postavený na odľahlom parkovisku za dedinou. Mišo presviedča miestneho mäsiara, že chce pekné mäso na segedín. Tu už nie si v Sydney a predajú ti asi hocičo. Ideme sa kúpať, pláže sú úžasné. Snoríme po okolí. Nakoniec zakotvíme v kempe.
Tak tu už sme naozaj to najbiednejšie auto, aké kedy tento kemp vidiel. Úplne každý má Nissan Patrol, Pajero alebo Landcruiser. A za sebou ťahá nejaký príves, alebo unimobunku alebo čokoľvek. Teraz sú v móde prívesné vozíky, ktoré sa rozložia na stan (tam spíš) a zospodu toho vozíku vytiahneš vychytávky ako: sporák, gril, umývací drez, odkvapkávač na riad, chladničku, stolíky, stoličky. A vlastne komplet domácnosť. Samozrejme všetci majú len prístrešky 3 x väčšie ako náš stan. Potom sa dotyční začnú medzi sebou rozprávať, že kto má lepšiu a modernejšiu kempingovú výstroj. Vyhráva chlapík, čo má na korbe auta zabudovanú aj motorovú pílu. Zabudla som dodať, že každý tretí má minimálne motorový čln, každý desiaty už jachtu.
A tak nezaháľame ani my a snažíme sa z ,,hikingových paličiek“, -náhradných šnúr na stan – nejakej plachty pod stan postaviť tienidlo proti slnku, aby aj ostatní čumeli. Vlastne máme aj dáždnik. Poobede nám kvôli odlivu zmizlo asi 100 m pláže, tak sa oddávame už len pitiu a vareniu. Večer sa strašne prežerieme a nemôžeme spať. Mišo varil ten segedín.
