V dedine som nahovorila miestnu matku s rovnako starými deťmi ako sú moje: ,,a šak poďme na čunder“.
Vyrážame z našej dediny. Každá svojim autom. Lea má klímu a poslušnejšie deti. Ja nemám klímu a mám besné deti. Stop-over sme naplánovali na Donovaloch v Habakukoch. Nech majú deti po ceste nejaké vzrúšo. Kým Lea došla priamo na Donovaly, ja som musela s mojimi stáť už na pumpe v Tekovských Nemcoch. Pretože je tam ihrisko a musím po ceste venčiť. Aby sme aj na tie Donovaly došli. V Habakukoch celkom plno, poňali sme to akčne, že vydržíme aspoň 3 rozprávky.
Prvá rozprávka ,, o 3 stromoch,, hraná v čiernom meste. Teplo a strašne dlhá rozprávka. Ani pointu som moc nepochopila. Druhá ,,o stratenom synovi,, hraná v trocha lepšie odvetranom šiatri, tiež taká nemastná neslaná. Že by už vyčerpali Dobšinského repertoár za tie roky? A to sme čakali ježibaby, valibukov, drakov a princezné:)
Až pri tretej sme si prišli na svoje: ,, janko hraško,, na hlavnom pódiu. Konečne klasika a vtipne podaná. Aj deťom sa páčila. Aj dáke strieborniaky sme povymieňali, pohľadnice kúpili. Obed, kávu a palacinku dali.
Cestou by sa hodila ešte zastávka vo Vlkolínci, ale deti majú kómu a tak spiaceho tigra budiť netreba. Dorazili sme do Trnovca do kempu. Celkom málo ľudí. Stanovanie hneď vedľa ihriska. Taká komorná atmosféra (v porovnaní s kempom Merkur na Pasohlávkach v Čechách, kde to bolo ako na Pohode). A tak sa v pohode dalo aj variť a netrebalo stále sledovať deti.
