Buková – Kuchyňa

Kuchyňa Bobria hradza

Druhý deň sa budíme, deti už vystrájajú, že sa chcú kúpať. Obe sa podopierajúc pajdajú k vode, mladý stále hrá pejraka, že nemôže chodiť, mladá ho ochotne podopiera. Zrazu sa majú radi.
,,Ó, chudáčik braček, pomôžem ti? Ó,áno sestrička moja najlepšia.“
Naťahujeme neoprénky (áno, aj túto blbosť som zbalila), kúsok od Bufetu je pláž kde aj ďalej od brehu je stále plytká voda.
Tato dospáva vo svojej 1-tke (inak Salewa – 1 vrstvový stan, môj prvý z môjho mládí, vždy sme tam spávali dve, hlavne po festivaloch, vtedy som myslela, že je to 2-jka:)
Nemáme totiž malý stan pre 4 osoby, tak som mu nanútila tento. Reku ja sa vyspím v 3-jke a on nech si vezme túto vychytávku (bo pôvodne sa zastrájal že bude spať len tak alebo v hamake, mu vravím, že ho zožerú komáre).
Inak komáre večer fakt neboli, alebo len minimum.

Tato sa rozhodol opáčiť svoj nový varič ( teda skôr len konštrukciu). Keď rozkúriš, tak voda zohreje rýchlejšie než v konvici. Prvotné zapaľovanie trvalo dlhšie, predsa len vyšiel z cviku. Na skaute ho volali ,, tavič“. Utrúsim poznámku, že či si nechce dať reparát zo zapaľovania. V poslednej chvíli ozbíjal dieťa o papier na kreslenie na podpaľ. Máme raňajky: deti dávajú kašu s medom od babky a my nudle.
Mimochodom, určite je na trhu kopec dehydrovaného jedla, my sme zobrali ponuku z klasických obchodov ako: Kaufland, Lidl, DM, Metro a polievky z bioobchodu. Reku otestujeme na akcii.
Keď chceš umyť riad, tak vedľa bufetu je válov na riad, ale ani z tej jedinej točky netečie voda. Môžeš ísť na WC za 0,50 kde je zákaz umývania riadu. A hajzle sú tiež príšerné.

Dnešný challenge bol prejsť po hrebeni až na Amonovu lúku. Lenže mladík je totál mimo formu a príšerne ho bolia nohy. Starý to už totálne vzdáva, že budeme radi ak mladík prejde cez priehradu 500 m k zastávke autobusu a môžeme ísť domov. Deti by najradšej ostali na Bukovej, starý však z princípu (služby a servis), že ideme domov.

Mne sa však nechce po prvej noci zdupkať a už vymýšľam alternatívu. Od stanu do Plaveckého Petra po žltej je to hodina. Aj keby nám to malo trvať celý deň, tak to dáme a z Plaveckého Petra na bus do Kuchyne.
Rovno sa napájame pod priehradou na strane ,, táboriska“, i keď starý by nás najradšej navigoval pekne podľa ,, appky“ až na začiatok žltej na druhej strane priehrady. Vchádzame do lesa pozdĺž vodného toku, čo odteká z nádrže. Taký malý fajný potôčik, len prebrodiť ho treba. Mladík už zrazu vládze, lebo vidina matky prekotenej v potoku stojí za tú srandu. Našli sme guľatinu ponad potok, miesto na prejdenie na druhú stranu. Taký menší adrenalín, ale vôbec sme sa nemuseli snažiť, pretože nižsie boli asi 3 úplne v pohode lávky.
Celá štreka vedie lesom, v tieni. V prvej tretine sa dá vybehnúť aj hore ku kameňolomu. Vlastne všetky cesty vedú do dediny. Ku koncu je miestna kaplnka s lavičkami a kúsok nižšie prameň – vajcovka. Dá sa napiť – nabrať voda.

Plaveckom Petri nastupujeme na bus, sme tam jediní cestujúci asi 3 zastávky, vystupujeme v Kuchyni. Doplazíme sa do kempu Karpaty – asi 15 min od busu.

Kemp Karpaty príjemne prekvapil. Takmer nikto. Ihrisko, hore hlinené lezenie pre deti, ohnisko. Našim vlastne úplne stačia iba nožíky a baterky. V pohode celé dni vydržia stružlikať, potom sa hrať na zverinec, horolezcov alebo záchranárov.  
Čisté hajzle aj sprchy. Fleky na caravany, flek na stany – tu je to také ,, open space lúka”, veľa stanov sem nevleze. Treba chodiť skorej počas dňa, navečer je už plno.
Mišo utrúsil, že v tých 2 stanoch vyzeráme, ako keby som bola rozvedená matka s 2 deťmi a on iba taký prícestný. V tom pozeráme iný koncept vedľa nás. On + ona, každý vlastný stan a vlastné auto. Spolu 3 deti. Ona nevedela mená 2 z detí. Zjavne boli spolu na prvej akcii:)
Mu vravím, že som na tom lepšie, aspoň viem mená svojich detí:)

 

Hneď sme šli omrknúť kúpanie. Prvá pláž pri kempe – 20 m od brehu je voda tak 100cm, decká stále dočiahnu. Popri vode vedie ,, náučný chodník “ až k ceruzkovému mostu, ďalej sa už napája na ,, bývalú bobriu hrádzu – enem už zhniua.
Dá sa dostať sa tak do 1/5tiny, aj to treba preskakovať, ale skončíte na ,, pláži“ kde sa dajú stavať hrady. Kopec rýb, ktoré v húfoch v pohode plávajú k vám. Decká ich naháňali. Normálne Balaton po sezóne.

Večer to v kempe už celkom žilo, každý tam opekal, griloval a niekto pozeral Dr. Doolittla na plátne.
My sme vytiahli vychytávky: polievky od Damodary  (všetky 4 sú pojedateľné) a jedlo v sáčku z DM-ky (tiež sa dalo). Komárov bolo asi viac, ale jak sme sedeli pri ohni, tak v pohode.

 

Tu mi ešte nedá nespomenúť rannú akciu ,, káva“. Ideš na recepcio / kaviareň a pýtaš kávu. Aké jednoduché. Vravím: čo za stroj máte? Taký a taký? Aha, na kapusle a tak capuccino alebo latte alebo už kieho ďasa s mliekom.
Nie, iba presso. Ok, tak presso, ale chcem to dopustiť vodou a mlieko. Mlieko nemáme,. Ok, tak smotanku. Ale viac vody,  normálne 3 dc kávy chcem.
Baba spravila presso, chytila z chladničky Lucku a na parádu mi doliala. Tož, enem záhuorácka ľadová káva:) 

Doobeda sme ešte dali kúpačky a pomaly sa pobrali na bus do BA, bo starého už žrali mrle, že podlahu nám treba riešiť. A také veľké ambície to boli na grandiózny horský trek po Karpatoch:)

Začiatok tohto nášho tripu začal v Trnave:)

YOU MAY ALSO LIKE

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.