Tento rok sme zhodnotili, že žiadna rodinná dovolenka ala Tatra, Matra, Fatra nebude.
Ale naopak, že deti sú už dostatočne veľké (čerstvých 7 a 9) a dačo už prejdú a odnesú. Berieme aj tatu, jednak aj jeho treba vyvenčiť ale hlavne potrebujeme kvalitného nosiča.
Pôvodne sme plánovali Biele Karpaty, ale Tomáš ma ukecal, že ,,tam nič nie je“. A hneď mi plánuje:
,, Malé Karpaty – zážitková trasa s atrakciami na 3-4 dni.“ Začiatok na Bukovej – zastávka vlaku.
Chceli sme vyraziť ráno, tato ešte natiera podlahu v dome, dotrieli k babke, kde s deťmi nocujeme. Dedo nás veze na stanicu, inak nestíhame. Zrýchlený vlak BA – Trnava. V Trnave je plán, rýchlo utekať na prestup na bus na Bukovú. Avšak na nástupišti, kde vystupujeme kupodivu stále stojí ten osobák do Bukovej, čo mal už 3 minúty dozadu byť preč. Vyrútim sa na sprievodcu, koľko je pokuta, keď si lístky kúpime vo vlaku? Ten vidí ovešané stromčeky, šialená rodinka, ktorá by určite dovolenkovala teraz niekde pri mori ale mieri na Bukovú, zasmeje sa, mávne rukou:)
Nastúpime do vlaku, normálne samostatný pol vozeň iba pre nás.
K nákladu:
Ja mám 12 kg: komplet oblečko pre nás troch, stan 3-jka, karimatka. Voda pre nás troch.
Deti majú asi 2 kg (spacák, karimatku, čelovka).
Moj starúch má 23 kg – stan 1-tka, karimatka, spacák, kopec žrádla, aby sme nezomreli od hladu, voda…
Dnešný challenge je dostať sa na priehradu Buková. Turistický čas podľa mapy 3 hod.
Vyrážame z vlakovej zastávky Buková po zelenej, smer Pod Krížom. Najprv široká vyjazdená cesta, neskôr už húština (ostružiny, žihľava a iné), mierne stúpanie. Aj to sme zistili, ze 20 metrov paralelne šiel iný chodník.
Od značky Pod Krížom – Bojková vedie štrková cesta, to už viac-menej po rovine. Pre Domovom dôchodcov na nás vybehne dedo, že či nemáme lóve na kávu. Aj to sa ma deti predtým pýtali, že či fakt tuto niekde ,, in the middle of nowhere“ je domov dôchodcov. V tom si predstavujem ten film s Di Capriom na tom ostrove s psychiatrickou liečebňou.
Za domovom dôchodcov sme mali odbočiť niekde doprava, ale minuli sme značku, ideme vľavo smer lúka. Cez lúku až hore k Lipovému vrchu. To už mladík hlási otlačené nohy z topánok – McKinley (tento model má už 3 roky a vždy v pohode zvládal šlapať 5-6hod), ale zjavne mu noha rastie viac do šírky. Prezúvam ho do kvázi barefoot sandálok od Protetiky. Mladá sa chce tiež prezuť keď vidí oportunitu.
Už teraz som zničená, so starým otvárame plechovku ,, desperado“, bude o kg menej v batohu.
Prechádzame cez obec / osadu Rozbehy – skôr chatová osada pre mestských k rozhľadni (32 schodov tuším), okolo vrtúľ, ďalej opäť šrkovou cestou – pokračujeme po modrej. Tu sa mladík zrúbal, lebo blbol, oškretý, ošetrujeme.
Morálka už klesá, hlavne je už 19:30. Cestou ďalej si zase nevšimneme, že treba odbočiť do lesa, prechádzame okolo ,, farmy“ – sú tam kravy, takže farma. To už zisťujeme, že sme zle. Zas sa kúsok vracať. No môžu paštikári zablúdiť 3 x v blbých malých karpatoch??? Môžu:)
Vraciame sa späť, napájame na cestičku do lesa, prechádzame zprava popri farme. Ku koncu treba vystúpať na hrebeň, ono tá modrá pôvodná určite viedla vľavo popod hrebeň, ale niekto to pretrasoval. Veď však, treba to tu trocha zatraktívniť, nech sa pajdáci do kopca namakajú. Dieťa nevládze, barefoot sú príliž ,, flat“ a bolia ho strašne nohy. Ku koncu už vlečieme so starým +2 batohy na ramene jak gucci kabelky. Vyštveráme sa na hrebeň – hore pri vysielači výhľad na priehradu. Morálka detí sa s vidinou nocovania už celkom zlepšuje. Je 20:30. Cestou dole už však úplne zle.
Prídeme na priehradu. Neviem, či si niekto pamätá ten pôvodný kemp na tejto strane. Bola som tam asi pred 15-timi rokmi. Ten tu už nie je. Plížime sa teda na druhú stranu priehrady- Bufet Lážo Plážo ťa na FB láka pokosenou trávou a stanovými flekmi.
Dovlečieme sa v podstate už za tmy o 21:00, majiteľ s majiteľkou sedia na terase, potužení z víkendového žúru, v podstate už zatvárajú, ale tak predajú nám ešte vodu 2 l za 2e (taká tá z Lídla), pitná tam nie je. A hajzle za 0,50c, ale iba v čase otvoreného bufetu.
A kedže tam ľudia kempujú nadivoko – okolité húšťavy aj tak vyzerajú.
A pritom taký dobrý koncept by to malo ako táborisko. Stačili by latríny.
Na celom fleku sme iba my a párik bajkerov (do 20 rokov), mladí, plní ideálov, ešte neskoro večer sa stále rozprávajú, stále si majú čo povedať.
Ja akurát kričím po deťoch: nie nebite sa, máte úplne rovnaké spacáky, je jedno na ktorej strane budeš spať, nie- nebudeš si utierať mastné ruky od rezníka, čo nám babka zabalila, do spacáku. Zaručená antikoncepcia.
Asi o 22:30 konečne zaspávame.
Pokračovanie našej rodinnej dovolenky 🙂
