Ráno sa budíme do modrej oblohy, zahajujeme kúpačky. Sami na pláži. Priamo v kempe veľké trávnaté plochy, veľa stromov a tieňu (každý si našiel ten svoj), piesková aj kamienková pláž.
Dá sa plávať k mólu a skákať priamo z neho. Voda je tam 130 cm, pod nohami bačorina, takže bez botičiek by som nešla.
V areáli sú aj miestne potraviny aj kantína. Okolo 11:00 už začínajú chodiť ľudia (rozumej, už nie sme na pláži sami), pomaly balíme bajky na ďalší presun.
K odchodu ešte zbehnem na recepciu zaplatiť. Vravím tetuške, prišli sme po funuse, tak sme si našli flek.
Podľa cenníka: 8e/dospelý, 5e/dieťa, stan malý 5e, stan veľký 9,50. Tetuška mi chce naúčtovať veľký stan, tak sa s ňou handrkujem, že nech sa ide pozrieť aký je ,, veľký“. Nakoniec mi vôbec za stan neúčtuje a ešte ju donútim spraviť nám ,,Neusiedler karty“ – však chceme zadarmo kúpaliská a trajekty za polovicu.
Vyrážame s protivetrom smer Rust, cestou opäť polia, vinice, každú chvíľu veľký strom, lavička, sedenie, niekde aj voda, bufet. Kopec miestnych majú popri viniciach dodávky a občerstvujú okoloidúcich bajkerov. Inak trasy perfektne značené, keď je náhodou niekde odbočka, tak na asfaltke je namaľovaná šipka, aby si neblúdil.
Míňame Purbach am Neusiedler See – kemp nie je priamo na jazere, ale je tu kúpalisko. A na zákrute aj veľké ihrisko. Cez obed zastavujeme v nejakom miestnom šenku pri vinici, lebo je už fakt úpek.
Kúsok ďalej Oggau am Neusiedler See – tiež kemp s kúpaliskom.
Posledný úsek pred Rustom je dole kopcom – takže konečne oddych.
Rust – malebné mestečko – taká Banská Štiavnica aj s Trojičným námestím. Všade po strechách majú bociany hniezda a nalietavajú tam jak na Schwechate. Zastavujeme v miestnej ,, pivnici“ a kupujeme nejaké ich suché biele a pánovi hroznovku. Ambície sú dostať sa už len do prístavu: buď kompa do Podersdorfu alebo kemp v Ruste.
Prístav v Ruste pripomína promenádu v Bibione. Všade veľa ľudí, apartmány, hotely, posledný trajekt nám zdrhol pred nosom, ideme teda do kempu. Tam bola zase storka.
Recepcia v takej unimobunke, stláčam kľučku a nič. Po mne ide ďalší týpek a nič. Kuknem cez sklo a týpek aj s babou sedia za kompami a usmievajú sa na nás. Žiadne posunky, že mám poriadne stlačiť alebo že by dvihli riť a šli nám otvoriť. Mišo sa teda do toho oprie, že teda vyvalí a dvere a tie sa konečne otvoria. Pýtam flek na 1 noc, malý stan. Oni že nemajú nič voľné. Jak nič voľné, však aj pod stromom sa vyspím, ukecávam, máme malé unavené dieťa. A slečna že, nemajú. A tam voľná lúka a na nej 3 stany. A ona stále to svoje, že to už má booknuté. A ja, že jak to má vypočítané na stany, keď nepredáva ,,parcely“ ale iba ,, open space na lúke“. No proste poslala nás do prdele, starý keď odchádzal sa poďakoval za ,, great service“ a tresol dverami, snáď im aj tú kľučku opravil.
Mladík už chytá hysak, že on už nevládze šlapať, že sa chce kúpať (aj kupko som už na večer sľubovala), Mišo nervózny, že naprd organizácia tohto výletu. Že teda ideme naspäť do Oggau. Pri predstave toho kopca pred Rustom volím radšej pokračovať ďalej do Morbisch.
Volám pre istotu do kempu, pani normálne dvihne, komolenou nemčinou jej vravím, že kleine Zelt, 2 Erwaschsene a 1 Kinder. A že máme prísť, že má fleky na ,, Klein Zelt“.
Mierime najprv na zmrzku, motivovať mladíka, aby dal ešte ďalších 6 km.
Dorazíme do Mörbisch am See– malo to byť cca 31 km, my sme dali asi 42 neviem ako.
Tam už úplne iná komornejšia atmoška. Žiadne davy ako v Ruste. Kemp je pre cca 40 karavanov na makadáme a medzi plotom A a B, ktorý oddeľuje flek pre karavany a lodenicu je pás dlhý 50m a široký 3,5m. To je ten flek na ,, Kleine Zelte“. Okrem nás sú na druhom konci ešte také 3 stany. Vlastne nám to vôbec nevadí, hajzle a sprachy len pre nás. Všetko čisté. A karavanisti majú svoje vymoženosti v aute. Tetuška milá, aj Neusiedler kartu nám dáva automaticky, aj heslo na wifi, aj jej chladničku môžeme použiť. Kým starý stavia stan, bo sa zľakol, že keď pribudnú ešte 3 stany, tak tu budeme už jak na pohode, lebo tetuška ešte s dakým telefonovala, že haben Platze fur kleine Zelte, tak my s mladíkom ideme bádať okolie.
Omrkneme móla, maják, prístav, lodičky, z lodenice ide live koncert, od majáku miestny synťákový performance, kúpací ostrov a hľa kúpalisko, ktoré malo byť už o 19:00 zavreté je ešte stále otvorené, bo sa tam ,, vlekárove „ deti stále čľapkajú. Mladík nahadzuje plavky a ešte o 20:30 tobogánuje. Zničený ideme spať, z jednej strany nám od prístavu do ucha idú ,, gitarové rockové balady“ a z druhej strany ,, miestne synťákové svadbovky“.
K tejto romantike začne ešte starý vyťahovať nejaké svoje .. že prečo som sa stále pozerala na mapu, prečo som sa pýtala, či ideme dobre, či si myslím, že sa nevie orientovať, keby som sa nefkákala a nečumela furt do mapy, tak sme mohli rýchlejšie.. a bla bla bla.. To už som myslela, že začínam chystať rozvodový papier, ako dôvod uvediem, že mi nedovolí pozerať sa do mapy.
DEŇ 1: Neusiedl am See - Breitenbrunn
DEŇ 3: Mörbisch am See - Podersdorf
