Nechce sa nám na šupu domov. Chcelo by to ešte jednu atrakciu. Tak máme tu po ceste Trenčiansky hrad. Po dlhšom krúžení okolo skaly nakoniec niekde zaparkujem. Vôbec som nevidela žiadnu informačnú tabuľu typu: hrad tadiaľto. Dala som to teda najbližšie k hradu. Vzdušnou čiarou. Po chvíli blúdenia centrom sa začínam cítiť ako japonský turista. Nikde žiadne navigačné tabule. Nakoniec sa nejakou divnou obkľukou vytrepeme až hore. Gregor kupuje drevený meč za 4 e, Gréta nejakú omaľovánku o tom ako Omar kopal studňu. Prehliadka celkom slabá. Vlastne neviem, čo som čakala, tu som ešte nebola. Aspoň boli sovičky a sokoly.
