Dnešok venujeme Great Barier reef. Vyrážame s miestnou spoločnosťou na Lady Musgrave Island. Po 2 hodinovej plavbe končíme na reefe, v diaľke Lady Musgrave. Celý deň si môžeš vybrať z aktivít typu: šnorchlovanie, plávanie, kúpanie, rybolov, potápanie, výlet semi-submarine ponorkou alebo výlet priamo na Lady Musgrave. Nechýba ani občerstvenie a obed. Takže hneď bádame okolie, pod vodou 3D obraz, rybičky a korale všetkých typov a farieb. Fakt dobrééé. Viacerí videli aj malého žraloka. Asi 100 m od šnorchloviska je taká veľká jama, vyzerá ako sopka a v nej sedí strašne veľká korytnačka, polovica mojej veľkosti. Možno má aj 100 rokov.
Na palube je nás asi 70, všetky vekové kategórie. Moju pozornosť upúta jedna ženská (nazvime ju pani Motýlkarová), podľa pána Motýlkára vo Winnetouvi. Ženská okolo 28, dlhé hnedé vlasy, pravepodobne nikdy nefarbené, vysoká chudá, zahalená v svetlohnedých gatiach a v košeli s dlhým rukávom. Taký ten ,,bushmen style“. Pravdepodobne tam s nikým nie je. Nekúpe sa, nešnorchľuje. Po hodine sa rozpráva s rovnako vyzerajúcim mladíkom, tiež celý zahalený v tej istej bushman kolekcii. Výborne sa k sebe hodia. On je tu s rodičmi. Po ďalších troch hodinách ho požiada, aby jej spravil fotku. Rozopne si košeľu a poodhalí sa. Pod košeľou má plavky, také modré s bielymi bodkami. Mišo tvrdí, že to je podprda. Zhruba takú som mala aj ja, keď som mala 15. Proste taký ten typ ženy, ktorý v dnešnej dobe zrovna nepatrí medzi sexuálne bohyne dnešných mužov.
Z výletíku ponorkou nemám dobré fotky, za sklom to bolo naprd. A malý digitálny foťák s nepremokavým púzdrom tiež stál zaprd. Najlepší sa ukázal jednorázový podvodný Tesco šmejd. Dáme aj výletík na ostrov, taký malý, že ho prejdeš dookola asi za hodinu. Obyvatelia ostrova sú vtáčiky, ktoré sa tak enormne rozmnožujú, sú úplne všade. Všetko je osraté a všade je škrekot. Živia sa nejakými lepkavými semiačkami, často im poleptajú krídla a oni počas letu padnú a zdochnú. Taký je ich životný cyklus. Dávnejšie tu kotvili rybárske lode počas búrky. Keďže celá lagúna pôsobí ako ochranný filter. A tak sa vláda rozhodla sem zavliecť kozy. Že aby mali námorníci čo jesť, keď ztroskotajú. Lenže nik z nich tie kozy nejedol (neviem z akého dôvodu) a tak kozy za 20 rokov zpásli úplne všetko, čo tam bolo. Napokon v 80-tych rokoch to tu museli nanovo zalesniť. Teraz sú tu vtáky a menší bushkemp. Kapacita asi 30 ľudí. Pôvodne sme tu chceli aj prespať, nakoniec sme volili len 1 denný výlet. Úplný azúr a modrá lagúna. Ešte kanoe chýbalo. Večer sme sa boli prejsť do krčmy, asi 1 km od kempu. Bola to taká naša menšia ,,Umelka“.
