Túlavé topánky sa šli túlať do Štiavnice. Vyrážame z dolniakov pred obedom. Čakám, že deti budú spať a nebudú sa biť. No, vydržali to až po Nitru. V stave hurónskeho revu dorazím do Nového Tekova (to je taká moja kávová medzi zastávka do Štiavnice). Že aj Janku poberieme a vyvenčíme (alebo ona nás). Krkahájmi sa rútime do Štiavnice, zaparkujeme pri penzióne Marína a poďho sa flákať uličkami. Dávame neskorý obed v prázdnej reštike. Deti sú mimoriadne besné, nevedia sedieť, stavajú sa hlavu, plazia po laviciach a napriek tomu, že tam okrem nás sú iba 4-ria ľudia, strašne dlho čakáme na menúčko. Cez prázdniny má Kammerhof pre deti tvorivé dielničky, rýchlo sa chopíme príležitosti. Stihli sme už len ryžovanie zlata a tak je z Gréty aj diplomovaná ,,zlatokopka“. Chcelo by to kávu v Divnej pani. Ešte že tam majú ten detský kútik.
A potom sa už len túlame po botanickej a hornými uličkami cez mesto až po druhú kávu v Gavalierovi.
Večer sa nachométneme k Maji na Marínu. Deti sú dostatočne uspokojené. Aby to aj Maja a jej kľudné deti s nami zvládli. Aj vyprážaná cukina so zemiakom nás čakala (teda Gregorovi som povedala, že je to zelený rezník). O desiatej je už skóre: traja spia a Gréta stále hore, aby jej niečo neušlo. Nechápe, že všetky deti by už mohli spať, aby sa mamy mohli pri vínku konečne porozprávať.
