Rannú rozcvičku začíname oddychovkou. A aby deti už od rána nerozoberali ubytko, vyženiem ich na prechádzku po najbližšiu tajchu – vodárenskú. Z konca námestia, úzkymi uličkami medzi domami a záhradami na lesnú cestičku, potom žltou značkou až k jazeru. Cestou kopec rozpadnutých domom zasadených do strmého svahu. Kto chce bikom, tak tuto popisy pre bikerov: bikom k tajchom. Na jazere zatiaľ nikoho, čakám ktorý z nich prvý padne do vody, pretože neustále súťažia, kto kde bude prvý. Spravím zopár romantikuš fotos na telefóne a pomaly padáme. Začína sa to tu plniť: nejaké rodiny s deťmi, postarší holotrti, tlupa detí z luníkovskej osady od Červenej studne.
Dorazíme na penzión, Klára sa nám už obudila. Tak to už môžeme aj nejakú tú spoločnú aktivitu zahájiť. Vyrážame za nóbl kúpaním na Vyhne. Je piatok, človek by čakal, že až taký nátresk nebude. Ale je. Plné parkovisko, rada na lístky, hlava na hlave v rekreačnom bazéne, pomaly nie je kde si dať ani deku. Nuž sú prázdniny a kúpalisko je dosť malé. Kým sprchujem Grétu (akože pred vstupom do bazéna sa osprchujte), Gregor mi skočí rovno do veľkého plaveckého. Ešte že som mu prezieravo dala rukáviky už na deke. Kým som s Grétou na WC, Gregor mi opäť utečie do bazéna. Zjavne nezvládam 2 deti naraz a rukáviky mu už pre istotu nedávam dole vôbec, ani keď tlačí rohlík na deke. Tie davy ľudí dáko nedávame, ale objavili sme čaro tobogánu. Taký malý troj-zákrutový, ale pre deti riadny adrenalín. Najprv nechceli, jačali na mne zavesení. Ale po prvej jazde naopak nechceli už mňa. Tu sme strávili ďalšie dve hodiny.
