Máte s deťmi málo adrenalínu? Nemáte auto, nechce sa vám šoférovať?
Prípadne aj chce, ale máte besné deti, čo sa vkuse v aute hádajú, bijú, vreštia a jačia?
Tak je načase skúsiť detské kupé (teda oddiel, ako by povedali železničiari) v Regiojet.
Deň pred odchodom testujem, či sa zmestím s dvoma deťmi do dvojky stanu. No snáď by to aj šlo. Stan už má tie najlepšie časy za sebou, vydržal 43 dní bez prestávky na Zélande. Z toho 4 dni vkuse lialo. Lepiaca páska na švoch je už po rokoch poodlepovaná, hlavne že nemá diery. A tak snáď nebude búrka. A deti sa nebudú moc rozťahovať. Cieľová stanica je Žilina.
V pondelok ráno o 10.00 vyrážame. A hneď prvá zloba predo dvermi. Stretneme Deda Beďa, akurát ide okolo so psom. Dedo Beďo si stále nezvykol na moje výletíky. Myslel, že po 30-tke prestanem,, labzovať, žbrílať, flákať sa (a kadejaké iné výrazy na to má), budem sedieť doma pred televízorom (ani ten nemáme) a budem odkladať na vkladnú knižku. Absolútne nechápe zmysel týchto mojich výletíkov a ešte mi dáva aj za vinu, že som to naučila aj mladšiu sestru (keď som ju v 14-tich zobrala na chalupu do Machuliniec a na lyžovačku do Vrátnej). Tak tá už pre istotu dáva iný level. Ako lowcoastovo precestovať svet, si môžete prečítať na backpackeri.sk. No neviem, či tie dva výletíky v 14-tich až natoľko ovplyvnili jej ďalšie smerovanie:)
Vykročíme pred bránku a tvárime sa, že tam nie sme. A ten 75 litrový bágel, čo mám ovešaný ďalším harampádim je vlastne taká malá 25 -tka. A dedo žundre a žundre. A navyše tomuto kočovnému životu ešte aj tie malé deti priúčam. Prídeme na dedinskú stanicu a hneď druhá zloba. Výluka medzi Poddunajskými Biskupicami a Novým Mestom. Tak nasleduje prekladačka do busu a znova na vlak.
Deti už riešia, kedy príde veľký vlak s detským ihriskom. A keď prišiel veľký vlak, tak stewardka pred vozňom, že nejde klíma, že presádzajú do iných vozňov. A ja jej, že aj keby tam bolo 50 stupňov, tak nás odtiaľ nedostane, lebo deti sú už namotané a také že ,,nejde klíma“ mi neprejde. A tak sme sa usalašili. Nakoniec to nebolo také hrozné. Vnútri v detskom sa ako tak chladilo. Akurát na chodbe bol heats. S nami ešte jedna mama s mladíkom vystajlovaným v McQueen šiltovke, tričku a Mimoňovskými teniskami. Tak si mali s Gregorom aspoň o čom, keďže sme deň predtým dopozerali McQueena. Pozeranie vo vozni neviem prečo nešlo, síce sme kompleinovali, ale stewardka povedala, že sa im to púšťa automaticky. A keď nejde, tak nejde. A tak deti stavali a ja som využívala všetky výhody cestovania Regiojet. Voda, káva a džús zadara. Jedlá a koláčky za ľudové ceny. Občas k nám do kupé zo zvedavosti pozrieť aj iné deti, ale tie tri tam tak jačali (hrali sa na draka), že radšej utiekli.
Vystupujeme v Žiline, presúvame sa na autobusovú stanicu. Deti plašia holuby. Vedľa nás české baby, tiež so 75 litrovými baglami. Ovešané ako ja. Len oni samé a ja tam veci pre seba a 2 deti.
Vždy som bola majsterka v balení sa na čunder do 35 litrového ruksaku. S deťmi mi toto už dosť dalo zabrať:
- 3 x spacák
- 3 x nafukovací vankúšik aj s obliečkou (samozrejme hand made)
- skladné pršiplášte, mikiny, šušťáčky
- nevravím o tone handier typu: kopec teplákov a gatí na váľanie sa a oblečenia typu keby niečo
- ľahký šušťákový nosič do vrecka ala manduca, konkrétne BOBA AIR
- varič, bomba, dáka prenosná kuchyňa a jedlo
A to si ešte deti niesli svoje malé detské ruksaky s hračkami pod heslom: ,,môžeš zobrať iba toľko bagrov a dinosaurov, koľko sa ti tam zmestí“.
Vystupujeme v Nižných Kamencoch. Do kempu je to asi 300 m (rovno popri ceste alebo po druhej strane popri potoku lesnou cestičkou). Tak túto skratku sme objavili až druhý deň. Prídeme na recepciu, rýchlo kupujem nanuky, kým stihnú tí dvaja rozobrať recepciu. V cenníku majú uvedené deti za 2,50 (akurát, že neviem od akého veku), nakoniec ich vôbec nerátajú a platím príjemných 6,50 na noc. Osoba za 3,50 / stan za 2,50 / 0,50 rekreačný poplatok. No nekúp to. Po zvyšok dňa si odmontujem vrtuľu zo zadku a že teda sa odtiaľto už dnes nepohneme. Deti už majú natrénované skladanie rôznych typov stanov, tento prdílek im problémy teda nerobí.
Mimochodom, ako sa pobaliť na 3 dni s jedlom? Vytiahnete z povale termo taštičku Bundaberg, ktorá bola pôvodne určená na 6-pack plechoviek Bundáša (dostali sme ju v bottle shope zadara k nákupu). Jasné, stačila by aj obyčajná plátenná taška z DM-ky, ale image je image. Ak chcete byť veľmi štýlový, podobné verzie si môžete zakúpiť v Intersporte (McKinley) alebo v Decatlone (Quechua).
Do tejto 5 litrovej taštičky proste napracete všetko možné:
- 1 x raňajkové menu: ryžová kaša, strúhaný kokos, agáve sirup v mini fľaštičke
- hlavné jedlá v ľubovoľnej kombinácii: na polovicu zlomené špagety, malý pretlak
- červená šošovica, sladký zemiak, cesnak, cibuľa
- kus-kus (trebárs aj z DM-ky, už zmiešaný s nejakou sušenou zeleninou)
- špaldová tarhoňa, mini ryžová smotana
- alebo aj nejaká hokaido paštíčka, čaj, puding a bylinková soľ
Ostáva vám len dokúpiť nejaký ten zázrivský korbáčik (či iný syr), vajce či párok, alebo dáke kuracie prsko pre fajnšmekrov.
Ideme očíhať miestnu mini zoo v zložení holuby, králiky, bažant, pávy a kone. Gréta hneď koňa sedlá. Miestny ujo ju berie dákym okruhom poza kemp. A už viem, čo sa stalo s tými šialenými kadibúdkami, ktoré si tu pamätám tak 17 rokov dozadu. Snáď ani tečúca voda tu vtedy nebola. Chodili sme ruky do potoka máčať. Teraz je tu plot, nóbl záchody, kuchynka s dvojplatničkou, rýchlovarnou kanvicou a mikrovlnkou. A chatky a 2 ihriská. Výborne, o program mám do večera postarané. Ponuka jedla v bufete je síce biedna (držková, gulášová, vyprážané dačo, palacinky s nutelou a buchta), ale aspoň pivo majú. V mini potravinách je síce viacej sladkostí ako jedla, ale majú maslo, mlieko a ráno rožky. To ani na Liptovskej Mare neboli potraviny.
Deti sa do noci hrajú, po viacerých drgačkách typu: kto koho v stane tlačí a kto sa kam posunie, úspešne zaspávajú. Gréta akurát v noci o 01:30 straší, že ona už je vyspatá a kedy bude ráno. To už ani ja nespím a ako správna paštikárka, počúvam všetky zvuky okolia. Kúsok od nás sa niečo prehrabuje v smetiaku (pri predstave dákeho maca) to idem radšej riešiť. Nakoniec vyplaším líšku, ale aj tak už moc nepospím (od strachu).
