Rozhodli sme sa upratať na nejaký ostrov. Čo sa týka dopravy (teda na ostrov, kde je ešte aký – taký transfer) má človek na výber:
- ostrovy na ktorých sú vybudované rezorty a patrične zaplatíš za izbu v hoteli (toto fakt nie je pre nás)
- alebo ostrovy na ktorých absolútne nič nie je, spíš v bushkempe, teda len tak voľne pohodený a ešte aj vodu si musíš so sebou zobrať (až taký hardcore nemusíme)
Inak aj na Whiteheaven Beach je asi 5 bush kempov, ale mať pred sebou azúr more a kúpať sa v neopréne, hmm. Okrem toho transfer bol dosť drahý.
Volili sme teda Hook Island. Vedeli sme, že sa tam dá šnorchlovať, lebo sme šli deň predtým okolo, vedeli sme že je tam ubytovňa a môžeš aj stanovať. Čo tam po vode, ale aspoň pivo tam predávajú, keď je najhoršie.
Ráno teda balíme do ruksakov, čakáme na transfer. Nastupujeme na loď spoločnosti menom Voyager (dôchodci, ktorý to majú ako celodenný výlet) a my. Avšak my platíme len polovicu (akože za transfer), ale absolvujeme vlastne celú tú ich trasu. Cestou míňame Hamilton Island, pri pohľade na mrakodrapy si rád, že ideš na nejaký Hook Island, do diery, kde chodia iba austrálčania (znudení prepychom) a východní turisti ako my. Ani tie kamenisté pláže nestáli za to. Nikto sa nekúpe, lebo prístup k vode nie je celkom lákavý a zase jellyfish. Všetci sa teda váľajú na lehátkach pred hotelovým bazénom.
Medzi zastávka je na Whiteheaven Beach. Včera sme tu neboli a vlastne konštatujeme, že o nič sme neprišli. Pláž je pekná biela, ale milión ľudí od malých člnkov, pirátskych lodí, cez veľké výletné lode, motorové člny, lietadlá. A kopec ľudí v neopréne. Navyše more klesá veľmi prudko, takže nemáš pocit azúrového mora ako na Hill Inlet. Fotografka z danej spoločnosti sa snaží presvedčiť úplne všetkých, aby pózovali. Samozrejme hneď si vyhliadne mladé atraktívne páry s dokonalými telami. Však do katalógu budú parádni. Narobí kopec fotiek, ktoré okamžite bežia na obrazovke hneď po nalodení. No nekúp si to. A my sme tu vlastne úplne za trest, pijeme pivo, sedíme v chládku a čakáme, kedy nás odpravia na náš ostrov.
Po povinnej prestávke na Whiteheaven Beach dorazíme na Hook Island. Na ostrove je úplne maličký rezort pozostávajúci z recepcie, jedálne a baru v jednom, kempovej kuchynky, pred ňou sedačka s TV, malý bazénik s lehátkami. Pre nás ako stvorené. S nami tu zostávajú na noc ďalšie 2 páriky okolo 35 a 40 rokov a jedna staršia teta. Úplne stále sa usmieva, až si myslíš že niečo dáva. Keďže Hook Island je aj jednou z medzi zastávok našej lode, musíme ešte ďalšie 2 hodiny pretrpieť aj všetkých tých našich spolucestovateľov z lode. Títo šnorchľujú rovno tu. No nemohli ich vychádzať z lode rovno do mora ako nás včera z raftu? Títo to majú fakt za trest. Musia pekne priraziť s loďou, navliecť sa do neoprénov a poplávať si v plytkej vode, kde je bahno a prt vidieť.
Rozkladáme zatiaľ stan a robíme si špajzu na konzervy. Žrádla máme asi tak na týždeň. Hneď opáčime aj kempovú kuchyňu, najprv treba vyhnať lizarda, ktorý stále okupuje vchod a v jednom kuse rozmýšľa, ako sa dostane dnu a čo tam zožerie. Po 2 hodinách Voyager konečne odtiahne a my sa nerušene oddávame nášmu kempovému životu. Majiteľka kempu (kanaďanka) začína s pohárikom už o 15.00. V celom rezorte je nás asi 20 kusov, čo nám úplne vyhovuje.
V čase, keď sme už s Janou odpadli do stanu na podvečerný šlofíček, Mišo si leží v tej hamake, ťahá rum a premýšľa, či môže prísť na trh ešte ďalší operačný systém typu windows alebo linux a pod. Večer, ako mu v tej hlave prebiehajú pochody, že ako bude vyzerať chlapík, ktorý príde s niečim novým (že či to bude zase nejaký kockáč v okuliaroch, čo celé dni trávi doma pred PC typu Gates, alebo nejaký skejťák, čo má komp doma v garáži a osvieti ho) pristáva na našom ostrove malý čln. Z neho vyskočí veľmi zlá kópia Danny de Vitta. Malý, chlpatý, plešatý s kvetovanými plavkami a kričí na majiteľku, či je tu večer nejaká žúrka. Tá už má vypité a tak vysmiata odpovedá, jasné že je tu žúrka. Pozastavujem sa nad vekovým zložením (zopár postarších párov) nášho rezortu a nie je mi celkom jasné, že kto bude žúrovať.
Danny de Vitto teda kývne, z člnku vyskáču 3 nemecké blondíny s telami. A kapitán, ktorý pravdepodobne obstaráva všetky tri. Danny de Vittovi sa pravdepodobne zatiaľ neušlo, tak to chce napraviť. A tak tupo pozorujeme ako sa blondíny hádžu do bazéna a chodí k baru a snaží sa im neustále niečo nalievať. Kým sa vlastne poriadne prebudím stihnú mi vypiť celý bar. A to som mala chuť na Malibu, ktoré tam poobede ešte bolo. Musíme si teda vystačiť s pivom.
