,, Flákali sme sa po najkrajších plážach Austrálie a Nového Zélandu. „
Ale v Chorvátsku sme ešte neboli. Rozhodla som sa, že to teda tento rok dáme. Raz musí prísť „tenkrát poprvé“ s deťmi pri mori.
A to maximálne tak do kempu v Chorvátsku. Srdcom zostávam nadšenec offlinu, začínam listovať brožúrky čo som zchrámstla na výstave SlovakiaTour v zime. Mám tu samé parádne publikácie:
– Camping
– Best campsites
– Mini Camps
Vačšina dovolenkárov sa rozhoduje podľa destinácie a potom k tomu ladí hotel (s výnimkou last minute rozhodovačov). Ja však nemám páru, kam chcem ísť. Začínam teda vyberať so zreteľom na fotky pláží. Fotka predáva. A fotky prepchatých pláží na Makarskej teda predajné neboli. A tak gúglim ostrovy. Treba prihliadnuť aj na náš dopravný prostriedok. Fábia bez klímy. A deti, čo nevydržia v aute. Do Dalmácie sa určite nepotrepem.
Pre niekoho je letná dovolenka s deťmi pri mori úplná samozrejmosť, pre iného hotové peklo.
Dlho sme tomuto trendu odolávali, nakoniec sme sa rozhodli to poňať ako čunder.
Pri predstave leteckého zájazdu cez cestovku typu Kréta, Rodos, Turecko, Malorka, Cyprus mi naskakuje husia koža. Jednak sme cez cestovku nikdy necestovali (s výnimkou jedného bonusového zájazdu zadara – benefitu pre zamestnancov FIRO-Tour), to sme boli so starým v Tunise, aby sme sa mohli flákať po okolí, navyše 7 a viac dní na hotelovej pláži s každodenným obžieraním vôbec nedávame.
A nesmiem zabudnúť, že moje deti sú rozoberači. Preto sa už aj penziónom na Slovensku vyhýbam, pokiaľ môžem. Na poslednej akcii vo Vrátnej deti likvidovali všetok inventár na izbe. Tých 20m štvorcových im na bujarú zábavu vôbec nestačí. To je ako chovať bernského salašnického v paneláku.
Ideme teda kempovať.
Dala som do pľacu aj vychytený Šimuni kemping so 6 timi plážami. Už som si predstavovala ten animačný program pre deti a ako budem drichmať v hamake. Až pokiaľ som starému neoznámila celkovú kapacitu kempu: 3655 osôb. A bolo po paráde.
Chvíľu sme rozmýšľali nad kempami pri Paklenici: Miočič, či Puntica. Ale čučanie v zálive a výhľad tak po koniec zálivu nás nelákal. Aj taký Odmoree vyzeral luxusne. Ale zase tá cena.
Potom začal Mišo googliť na severe ostrova. Propozície boli jasné. Malý kemp. Straška sme tiež zabalili. Tam sa zmestí aj 6500 ľudí.
Smerom na severe je ešte Dubač a Kanič. A tiež Škovrdara, ale ten nemá veľa tieňu. Ani pláž nič moc.
Nakoniec vyhral Dražica (resp. bol jediný voľný). Bookli sme ho teda a očakávali deň D.
Čunder bejby. Riešili sme dilemu, či vyraziť na noc alebo cez deň. V noci zaspávame a cez deň sa uvaríme. Vyrážame o 04.50 ráno. Deti nakladáme v pyžamách, pokračujú v spaní. Budia sa až po hodine a pol v Maďarsku na pumpe. S prestávkami na odpočívadlách typu „poď sa vyvenčiť“ si deti dávajú kolečká okolo stromov. V pyžamách. Niekto venčí psa, niekto… Vonku je pod mrakom, so zásobou filmov na tablete a s pravidelnými pauzami to nakoniec nejako dávame. Neviem prečo ale navigácia nás donaviguje na Slovinské hranice, tadiaľ sme vôbec nechceli. To keď slepo nasleduješ výdobytky modernej doby, bez toho, aby si rozmýšľal. A potom, opäť neviem prečo, ideme ďalších 30 minút cez nejaké Myjavské kopanice, kým sa dostaneme do civilizácie.
Nakoniec sme po 7 hodinách došli až do Senj. Whaw, more. Rýchlo nejaká sváča, čaká nás 50 km krkahájmi popri pobreží do Prizny na trajekt na Pag. Je štvrtok doobeda, prázdniny ešte nezačali. Celkom kľud. Doparkujeme pred nástupište, trajekt ide za hodinu. Miestny týpek ti nanúti svoje služby – umývanie okien. Dáš mu euričko. Keď sa tak zamyslíš, za hodku zarobí aj dvacku.
Bufet s nanukmi to istí. Čumím do ladničky, Gregor že by si dal pitie. Ukazuje na Ice T – vravím, že to je skladké, to ti nekúpim. Ukazuje na nejaký džús, jedovitej farby, to ti tiež nekúpim. S kamenným výrazom na mňa pozrie a vraví: „ tak potom už len to pivko, čo tam majú“.
Prichádza trajekt, deti sú nadšené ako veľryba otvorí papuľu a natlačí tam autá.
Plavba trvá 15 minút a stojí nejakých 20 Eur. Ako sa približujeme k ostrovu začínam mať miernu paniku, dáky je suchý a bez stromov. Kupodivu tá zelená časť je však na druhej strane. Minieme centrum Novalje a namierime rovno do kempu. Majiteľ nám ukazuje náš flek. Takých 70m2 na troch miernych teraskách. Ok, tam dáme auto, tuto stan a kuchyňu a tuto si spravíme obývačku s jedálňou a ihriskom v jednom (rozumej visenie na strome na gumenom hadovi). A hneď ideme opáčiť miestnu pláž. Je tu asi 8 ľudí, tak to zvládneme. Zdesenie pre deti. More je slané.
Druhý deň sa deti veľmi rýchlo aklimatizovali a už behajú po kempe hore grúň – dole grúň. Škriekajú a otravujú okolitých dôchodcom život. Následky sú samozrejme značné: vyčapený Gregor s kompletne odretým bruchom a zadkom, čiže more je pasé. Večer berú čelovky, behajú po celom kempe a hrajú na schovávačku (rozumej svietia dôchodcom do očí a zakopávajú im o šnúry). Starý len utrúsi: „ a vieš si predstaviť, že by ste teraz boli v kempe s ďalšími 2500 ľuďmi?
Pokračovanie: ako sme našli modrú lagúnu…
