Senj

Ako sa vybavuje stratený pas.
Vyrážame späť do civilizácie smer trajekt z Thonu do Biogradu. Tam už prišiel kultúrny šok. Mesto plné hotelov, kaviarní a suvenírov. Jediné, čo nás zaujímalo bolo, kde je polícia a fotenie na počkanie. Z ambasády v Zadare sme už mali zistené, že na vystavenie nového dočasného cestovného dokladu na prechod cez hranice Mišo potrebuje papier z polície, že stratil a dve fotky pasového formátu. Ak by ste hľadali v Biogradu políciu, tak od trajektu smer centrum a na prvej svetelnej ešte kúsok rovno. Foto štúdio je hneď pre križovatkou. Strávili sme tu asi dve hodiny. Aj tu sa išli pretrhnúť od roboty, kým mu policajti vydali papier. A smer Senj popri pobreží. Míňame menšie dedinky popri mori (niektoré vychytené v ponuke rôznych CK, iné menej). Ponuka apartmánov je úplne všade.

Nedobrovoľne zastavujeme ešte aj v Zadari rovno za hradbami, kým ja som strážila v aute spiace deti, Mišo zbehol na veľvyslanectvo po nový doklad. Taká papierová napodobenina pasu s 2 stranami a fotkou. Keby sme mali na streche truhlu, tak ho cez hranice strčím radšej tam, než absolvovať Zadar v 35 -tich stupňoch bez klímy v aute.

Nakoniec prídeme až do kempu Ujča – Sveti Juraj. Hore z cesty je vidieť v zátoke aj kemp Rača. Znie to tak fajn. Až na to, že kempovacie fleky nemajú žiadny tieň. To nás odradilo. Parkujeme hore pred tunelom, idem omrknúť. Väčšie fleky tak 5 x 4 m, menšie 2 x 3 m.  Tí čo chcú byť bližšie k pláži (rozumej o 200 m bližšie ako tí ostatní) majú stany úplne natlačené na sebe. Normálne festival. Vyberám asi z 3 roch dostupných flekov (jeden lepší ako druhý) a budeme tu všetci svorne na kope. Deti začínajú klasicky robiť zle, behajú hore – dole kopcom, občas rev, oškrenina, pád. Bonus bol, keď sa Gregor naťahujúci sa so sieťkou za motýľkom ztrepal z kamenného múrika asi 170 cm vysokého. Len tak stúpil do prázdna a zmizol. Mysleli sme, že sa úplne rozbil. Ale zrovna že padol na nohy a potom to tlmil pupkom. Strašný rev, ale o 15 minút úplne zabudol čo sa mu stalo, pretože znova tam na múriku balancoval so sieťkou. Ale v tomto kempe mali aspoň šmýkalu.
Zátoka na kúpanie celkom fajn, akurát mierne ma vytáčali tie olejové škvrny na hladine. V kempe sa robili aj „diving“ kurzy, takže nejakému tomu motorovému člnu sa tu nevyhlo. Ale na skalách voľne rástla rukola a v kempe bobkový list, takže gurmánsky sme to dávali na parádu.