Prešlo už vyše päť rokov a tak som zhodnotila, že je už načase zasvätiť deti do zimných radovánok. Však ani mamička si za tých 5 rokov moc nepojazdila. Teda ak nerátam tie dva výjazdy v tehotenstve (každý v piatom mesiaci) a bonusový bez brucha (keď sestra s frajerom strážili deti na chate na Makove, tak sme s Mišom aspoň to večerné buchli).
Na Slovensku máme stredísk neúrekom. Ale vzhľadom na pomer: cena / výkon / besné deti = treba si zhodnotiť nasledovné:
- pôjdem do vyfičaného strediska
- zaplatím drahé ubytko na svahu
- ešte drahšiu permicu a koniec koncom ani nepojazdím
- deti sa budú každú chvíľu plieskať o zem, dám zo dve jazdy a zase budem musieť niečo riešiť (mokré rukavice, sneh v kapucke, soplík a pod.)
- budeme sa musieť so starým striedať, vždy jeden z nás bude postávať pod svahom plnom ľudí a strážiť deti a bla – bla – bla
No ale máme tu Krahule. Malé, zaprdené stredisko blízko BA, ubytko priamo na svahu a 20 m od lanovky a vlekov. Ako bonus nočné lyžovanie. Permice cez zľavu dňa. A jedna navyše zadara priamo od ubytovateľa. No nekúp to. A tak sme zlanárili aj Leu s deťmi (pani máma od nás z dediny).
Dotrepeme sa akurát v piatok o 13:00. Celú cestu hnusne, všade hmla. Na Krahuliach úplne iný svet. Modrá gýčová obloha, málo ľudí. Vytrepeme sa na briežok, že pošmýkame deti, však to už nebudeme siliť pre dnešok. Moje deti sú besné a škrečia, bijú sa o boby a tanier. Radšej pošlem Miša jazdiť, však má ešte 2 hodiny, kým skončí prevádzková doba. A celodennú permicu cez zľavu dňa, ktorá bola stále lacnejšia než 2 – hodinová na mieste.
Po chvíli to šmýkanie s deťmi prestávam zvládať a ideme do auta po výstroj. Gréte som kúpila v bazoši lyže (akurát neviem, kto ju naučí lyžovať). Gregorovi bude v pohode aj doska, na to jeho dávanie:) Light kopec v detskej lyžiarskej škôlke, kopa zapichnutých atráp typu: hríbik, stromček a pod. Lano zadara. No nech sa páči. Lea už trénuje s Evou, Pavla sa len tak opiera o sieťku a líže si rukavicu. Ešte že nie je taká akčná a v pohode tam vydrží postávať. Aj by som Grétu dákemu inštruktorovi dala, ale všetci sú bizy, tak je to na mne. Gréte rýchlo vysvetlím teóriu lyžovania (tú ovládam, prax už nie). Vidím v nej nadšenie. Po pár pokusoch sa aj toho lana chytila a vytiahla sa hore. Medzitým už Gregor samozrejme rozoberá rekvizity, všetkým lezie do cesty a hlavne na nervy. Keďže však musím obhospodarovať Grétu, Gregora úspešne ignorujem a nepriznávam sa k nemu. Po pol hoďke už začína byť dosť otravný, že aj on chce skejtík skúsiť. A tak ho nainštalujem do snowboardu, chytím za šnúrku a poďho s ním do akcie. Parádnu vychytávku som kúpila minulý rok. Burton Riglet Reel – jojo. Pasuje len na tie malé Burton snowboardy s dierkami vpredu. Striedavo dvíham a staviam Grétu na lyže, zatiaľ čo mi Gregor visí na šnúrke a nemá šancu zdrhnúť. Alebo opačne: brzdím Gregora, keď sa strmhlavo púšťa dole a Gréta je zatiaľ vydaná napospas osudu.
Po dvoch hoďkách som úplne hotová, ešte že už zatvárajú. Ubytko máme v Ski Krahule v pavilóne C, výhľad na svah. Rodinná bunka 2 plus 2. V jednej izbe Lea s deťmi, v druhej my s deťmi. Zvláčame veci z auta, deti (mimochodom vek 5 ½, 5, 3 ½, 3 ½ ) sa patrične besnia, vyháňame ich do spoločenskej miestnosti. Ako správni paštikári sme pod vidinou denného menu v tunajšej reštike (vyprážaný rezeň, vyprážaný syr, kuracie prsia a pod.), radšej dovliekli celý arzenál: 2 turistické variče, panvicu, hrniec, kanvicu a kopec vychytávok k jedeniu. Zaspávame so sliepkami o 20.30.
Druhý deň hneď nabehnem do lyžiarskej školy zapísať Grétu. V búde strašný smrad od chlastu. Hold, bola asi bujará noc. Chytí ma dejavu, ako sme s Ančou pred 12-timi rokmi v Zuberci inštruktorovali. A zase sú všetci bizy, že najskôr poobede. No nevadí, dáko sa prebavíme. Mišo ide s Leou pojazdiť. Ja mám na doobeda na starosť škôlku, berieme lopatky a ideme hore briežkom hľadať poklad. Celkom dlho im to vydržalo. Ani sa nehádzali o zem.
Na obed spravíme špenátovú polievku a kuracie strips s kus-kusom. Oj my buržuji. Poobede zahájim zopár jázd s Leou.
Grétu sme práskli do lyžiarskej škôly, je vyškerená, ujo Mojo sa jej páčil. Za hodinu ju naučil brzdiť a začali trénovať prenášanie váhy. Mimochodom, ak chcete naučiť dieťa lyžovať jednoznačne lyžiarska škola:
– dieťa má pred cudzím prirodzený rešpekt a viac počúva, Vás ignoruje
– inštruktori majú svoje taktiky a za 3 hodiny vedia naučiť oblúky
– najhorší sú tzv. rodičia samoučitelia, ktorí lyžujú s dieťaťom uviazaným na špagáte, ten ho ťahá dozadu a neumožňuje mu správny postoj na lyžiach
Mišo strážil zvyšné deti. Na Gregorovi som sa pokúšala akúsi taktiku typu:
,, poď budeme jazdiť tam k tomu stromčeku alebo tam k hríbiku“. Toto mi vôbec neprešlo. Neustále iba:
,,pusť ma, nechaj ma, nedrž ma“. Dole sa vždy rozprášil a zadrel:
,, to bola ale jazda.“ Podvečer už všetky deti odpadávali, len Gregor nebol dostatočne ,,satisfied“. A tak sme ešte museli ísť hľadať poklad na briežok.
Mimochodom, deti nám kvalitne nakladali, ak nerátam zopár svetlých chvíľok (kedy sa hrali na schovávačku). Inak sa vkuse hašterili a handrkovali. Večer uspávame deti, Lea ostáva strážiť, resp. skôr sa teší, že bude spať s nimi:) Vydávame sa s Mišom na lov. V miestnej reštiko / krčme skapal pes. Niečo zadelíme a vyrážame v ústrety dedinskej krčme o 200 m ďalej. A je to jasné, tak tu sa natrepávajú po večeroch inštruktori. Opäť mi to pripomenulo Zuberec a majiteľku ski školy, ktorá nám raz kázala:
,, keď sa už natrepávate v krčme, aspoň si dajte dole tie EM-Ski vesty, nech všetci nevidia, odkiaľ ste:)“.
Dáme po dva a už nás aj odtiaľto vyhadzujú. Záverečná. No nič, pokračujeme na schodisku v pavilóne.
Tretí deň po výdatných raňajkách ,,bacon & eggs“ zahajujem zjazdovku prvá ja:)
Gréta má dnes hodinu v lyžiarskej škole s Miškou, trénujú oblúky. Mišo si dal strašný challenge, ide sa s Pavlou a Gregorom sánkovať. Zjavne mu uniká, že pri 2 deťoch ozaj nepotrebuje až dvojo bobov a 2 taniere. A že sa vlastne nedá obhospodarovať 2 deti na tanieroch, ktoré letia nekontrolovateľne dole a pritom mať ešte navyše ďalšie 2 boby. Následkom tejto akcie bol dole utekajúci Gregor, ktorému zdrhol tanier (aspoň že si nestihol sadnúť).
Na obed dávame v miestnej reštike polievku a šúľance.
Poobede ide Mišo pojazdiť, hore fotia nejaké hipsterské promo. Párik vo výstredných farbách na lehátkach, ona s kvetom vo vlasoch, DJ dáva na špulke. No zaujímavý koncept.
Na večeru dáme prívarok z červenej šošovice so sladkým zemiakom, vajkom a párkom. Minútka zbuchnutá na turistických varičoch.
A romantické večerné. Takmer nik na svahu. Inak na výstupnej hornej stanici je taká parádna drevenica na popíjanie.
Je pondelok. Všetci v robote. Prišli lyžiarske výcviky. Samozrejme kým sa zmobilizujú, tak celé doobedie je prázdny kopec.
Gréta už jazdí s inštruktorom na vleku a veselo oblúkujú. Gregorovi sa zachcelo previesť lanovkou. Tak ho vytiahnem hore a horko-ťažko ho zvlečiem aj dole. My dvaja a prázdny kopec:)
Mišo vyfasoval celú škôlku, s Leou dávame prázdny kopec. Tak trocha si neuvedomujeme svoj vek a žiadnu kondičku. Dve šialené matere na svahu. Zakončila som to odrovnaným ľavým kolenom, aj vďaka bujarej jazde s Gregoušom (skákal ako zajac).
Lea sa tiež nedala zahanbiť a riadne,,upgrejdla“. Tak sa zrúbala, že ju zvážali na skútri. Nuž čo, asi si treba priznať, že sme staré knedle:) Mimochodom ani po 3 týždňoch sa moje koleno a jej noha stále nedala do normálu.
p.s. toto by som tu asi nemala písať, ale musím sa pochváliť.
Pre rodinu s 2 deťmi je celkom nereálne si kupovať 2 x denný skipass. Najmä ak jeden z rodičov musí vždy strážiť deti a ten druhý dá tak 4 jazdy. Permice sú neprenosné a väčšina stredísk už prechádza na scanovací kamerový systém, pri prvej jazde ťa nasníma a potom pustí cez turniket už len ten istý ksicht. Hútavá mater však špekuluje, ako to obísť a zistí, že ak bude chodiť cez turniket v prestrojen ala: Mišova kukla až po nos (aby nebolo vidieť fúzy), Mišove okuliare, Mišova helma, tak ju to tiež pustí:) Good luck to all family riders:)
