Po minuloročnej Mare som Leu opäť ukecala na ďalšiu akciu. Tento raz Vrátna. Program na neurčito. Na obed sadneme do áut a poďho smer Žilina. Dorazíme do kempu v Nižných Kamencoch. Celkom dosť ľudí. Vyberáme flek pod stromom, aby na nás nepražilo a po zvyšok dňa sa oddávame kempovým atrakciám (ihrisko a znova ihrisko).
Druhý deň už zadelíme turistickú aktivitu Dolné Diery. Jedno auto necháme v centre Terchovej a druhým sa odvezieme až k hotelu Diery. Po chvíli šlapania Lea ako správna paštikárka zistí, že aj poistiť by sa mohla a tak sa vracia a hľadá signál. Decká nabutujú, až keď zbadajú prvý rebrík. To už začína vzrušo. V polovici treku pri bufete dáme prestávku a prídeme až do Štefanovej. A vláčikom sa odvezieme späť do centra Terchovej. Kým Lea pokračuje späť až k hotelu Diery, kde má auto. My s deckami sa zatiaľ pomotáme v minizoo. Začína poprchať a my rozmýšľame nad alternatívnymi aktivitami.
Nakoniec prišla búrka a tak končíme v stane. Ešte že ho máme taký veľký. Kým baby majú svoje dievčenské maniere v spacej časti, Gregor je nedobrovoľne vyhostený do predsienky. Vystačí si aj s plastelínou. A my s Leou máme stále dostatok miesta na sedenie a varenie:). Skončilo to potopou pred druhým stanom a sťahovaním ho o pár metrov ďalej. Deti hneď vystriehli príležitosť sa tiež presťahovať a všetky lezú do toho malého stanu. V tom prišla druhá búrka a už im len stíham zakričať, že keby niečo chceli, tak smola. Budú musieť počkať, kým prestane pršať. Tak a zbavili sme sa ich, ostalo nám len dúfať, že sa nepobijú. Aj tak by sme ich cez ten lejak nepočuli.
Celý ten lejak trval nejakých 20 minút, potom čo všetko ako tak uschlo, išli sme bádať okolie kempu. Najprv len minizoo v kempe, potom aj cestičky za kempom. Večer Lea opäť odpadáva s deťmi, potreba nabitia mobilu je však silnejšia a tak idem sama do krčmy. Kompletne vyzbrojená aj s predlžovačkou sa napichujem na vrchné zástrčky pod prístreškom a počúvam dvoch týpkov: ,, dneska sa už neholíš, huňa je v móde“.
Dalšou atrakciou v poradí je lanovka a Chata pod Chlebom. Šup ho kúpiť lístky, deti chvalabohu ešte neplatia. Vyvezieme sa na Snilovské sedlo a poďho na Chatu pod Chlebom. Táto štreka už nie je pre nich taká zaujímavá (podaktorým sa aj nechce) a treba motivovať čučoriedkami a haluškami na chate. Šli sme sa najesť dovnútra a deti (hlavne Gregor) sú mimoriadne besné. Totálne pohoršujeme okolie, najmä vedľajší párik (tak po 35 tke). Gánia na nás, ešte nevedia, čo ich čaká. Teda možno ani nečaká, keď už majú svoj vek a pohodlie:). Ideme teda radšej von a necháme detiská vybehať. Občas musíme postrašiť nejakým macom, inak by utiekli. Pozorujem dvoch týpkov. Taká stará klasika. Žiadne termo tričká, softshellové gate, goratexové bundy a iné výdobytky modernej doby. Ale maskáče a kanady. Old school, to sa už len málokedy vidí. Cestou k lanovke sa zatúlame k čučoriedkám a tvárime sa ako medvede. Ale zase proti domácim, ktorí chodia s báglami a česajú to tam hlava – nehlava, sme vlastne úplne neškodní.
Späť do kempu, sledujeme vývoj počasia. Hlásia búrky, víchrice a všetko možné. Pri predstave vytopenia, príp. zobudenia sa do mokrého dňa (a takto skladaj mokré stany) to radšej vzdávame, pobalíme a odpravíme sa pekne do tepla domova:) Druhý deň už z domu hodnotíme situáciu, že ako dobre, že sme ušli všas:).
