Túlavé topánky sa opäť vybrali túlať.
A tak vyrážam s deťmi nevedno kam. Plán bol tak 10 dní, resp. ako dlho to s nimi vydržím. Rámcový program: hore Považím a naspäť Pohroním. Prvú zastávku zahajujeme na Beckove. Pred náročnou prehliadkou sme sa posilnili v miestnej cukrárni.
Naposledy som tu bola pred 18-timi rokmi. Vtedy na hrade nebolo ani vstupné a okrem hradieb bola zachovalá jedna freska na stene. Časy sa zmenili, pribudlo nádvorie a postupne to tu rekonštruujú. Tetuška v dobovom kostýme dáva výklad. Táto zatiaľ vedie z pomedzi všetkých vykladačov na všetkých hradoch, zámkoch, čo som kedy navštívila. Rozpráva pomaly, zaujímavo a hlavne k deťom. Žiadne omáčky typu, kde v roku v tom a v tom panoval ten a ten a dobil, vyhral v kartách alebo sa zmocnil a pod.. Deckám absolútne nič nehovoriace roky a panovníci. Ale historky a povesti, ktoré pochopia aj tí najmenší.
Večer zakotvíme v kempe v Súľove. Príjemne prekvapil. Vonku na terase parná sprška, menučko, ihrisko a asi 7 stanov v celom kempe. Rozložili sme sa vedľa ihriska. Prežili sme aj nočnú víchricu, v noci sa budím na strašný šum. Aj som sa bála ísť vyčúrať, že keď zmizne tých mojich 70 kg zo stanu, skorej mi deti so stanom uchytí. Dáko nás to celé minulo. Boli sme za autom. Ráno však po celom kempe spúšť, smetiaky prevrhnuté, všade kartóny, polystyrén na zatepľovanie. V BA to bolo vtedy viac medializované. Popadané stromy, pretrhnuté elektrické vedenie.
