Ráno sa vezieme privátnou dodávkou do Gunung Leuser NP. Cesta trvá asi 3 hodiny. Dnes je štátny sviatok a v každej dedine zabíjajú kravu. Takže počas cesty vidíme veľmi veľa výjavov zo života:
– dedina č.1 – vedú kravu
– dedina č.2 – privezujú kravu
– dedina č.3 – zaháňajú sa so sekerou
– dedina č- 4 – krava krváca obesená pri strome
… atď: porcujú kravu, kravy nie je a na zemi je 50 plastových sáčkov a každý obyvateľ si berie domov za jeden.
Podotýkam, že tunajśie kravy sú kosť a koža ( možno taká fajta), ale vyzerajú fakt zle.
Tesne pred Bukit Lavang k nám do auta priskočí mladík so šanónom. Hneď nám ho dá do ruky, nech si prelistujeme. Sú tu fotky a popisky rôznych trekov a pod. Takže nám je jasné, že po zvyšok cesty nás bude oblbovať, že bude náš guide. Vystupujeme v strede dediny. Týpek sa pýta, že či hľadáme ubytko.Tak vravíme, že hej. Smeruje s nami pozdĺž rieky. Tam veľa chatrčí a domov, kde sa dá ubytovať. V dedine je ako na prvého mája. Množstvo ľudí, miestni sa spúšťajú na vode na nafukovacích kolesách. Všade stánky so suvenírmi a pod. Prechádzame pozdĺž vody a už mi je to trapné a vravím nášmu potenciálnemu guidovi:
,, počuj, my ťa fakt nechceme preháňať s nami až k ubytku, pretože my sme priśli len na jednu noc, ráno chceme pozrieť orangutanov a odchádzame. Bohužiaľ nebudeme mať možnosť využiť tvoje guide služby. Tak, aby si s nami nestrácal čas.“
Týpek sa teda zarazí a odíde.
Po ceste míňame niekoľko typov ubytka, ideme až na totálny koniec. Je tam tak šialene konštruované obydlie. Kameň – drevo – hlina a pod. Ako keby tam každým rokom prilepili novú miestnosť. Vedľa reštiky sedí týpek na masívnej vyrezávanej drevenej barovej stoličke ako taký guru a vyškeruje sa tam. Vravím mu, aké izby má voľné. Vraví, že 3 rôzne. Zavolá pikolíka, nech sa ideme pozrieť. Najprv nás zavedie do izby za vyše 7 eur. Má vyvýšené spanie s baldachýnom, trochu nižšie je sedenie, pak nás zavedie do izby za vyše 11 eur. Sme v nemom úžase, izba je dosť veľká veľmi atypického tavru. Posteľ je zasadená do nejakého čudného tvaru, je tam prítmie, takmer žiadne svetlo, na druhej strane je prírodná kamenná stena a steká tam vodopád. Whow, izba s vlastným vodopádom. Keby sme tam chceli stráviť 2 týždne v posteli, asi by sme volili túto izbu, ehhe.
Nakoniec si vyberáme poslednú menšiu za 6 eur a vydáme sa poobhliadnuť, čo za miestne atrakcie tu sú.
Prejdeme pozdĺž rieky, miestny dav z dnešného dňa už opadol, pomaly sa to tu začína vyprázdňovať. Večer dávame v reštike nudle, všetkých ostatných turistov, čo sú tu na dlhšie oblbujú guidi a dohadujú si s nimi nejaké treky. Medzičasom hnijeme na izbe, občas sa zobudíme na strašný buchot na streche. To sa len opice premávajú nad nami.
