Dnes sme si teda požičali na celý deň motorku s plnu nádržou ( vydrží asi 100 km) za 5 eur. Najprv som nechala Miša, nech si to natrénuje na chodníku bezo mňa, až pak si nastúpim. Na ostrove sú v podstate 2 trasy. Môžeš ho obísť zľava alebo zprava. Kolom dokola má tuším 90 km. Presne na opačnej strane sú Hot Springs ( alebo tzv. termály). Zprava je to k nim bližšie a tak sa vydávame týmto smerom. Cestou míňame rôzne dediny, osady s typickou Batak architektúrou. A tiež Batak múzeum ( alebo povedzme múzeum ľudovej architektúry – skanzen). Súdime, že naozaj je mimosezóna a monzún, alebo na ostrove je dosť málo turistov. Pred Batak múzeom nás zkásnu dvaja chlapci, že vstupné do múzea na osobu je 15 centov. Do ruky nám dajú nejaký zdrap papiera. V podstate ani neviem, či v mimosezóne vyberajú vstup alebo si títo miestni chcú privyrobiť. Ale to je jedno. V múzeu je zópár batak dreveníc. Počas sezóny sa tu konajú slávnosti, kultúrne podujatia, hudba a tanec.
Pokračujeme až k Hot Springs, za mostom treba odbočiť doprava, my odbočíme do ľava. Pýtame sa na cestu dvoch mladíkov, tí nás pošlú ďalej a usmievajú sa. Samozrejme, že po 7 km sa vrátime, šípime, že si z nás vystrelili. Až prídeme napokon k Hot Springs – teda k sumatranským termálom. Keďže celá táto oblasť je vlastne jeden veľký vulkán o teplú vodu tu nie je núdza. Miestni majú od prameňov naťahané hadice a teplú vodu si privádzajú až domov. To znamená, že všetcia domáci, čo bývajú v tejto oblasti to vyhrali a každý má doma za barákom vlastný termálny bazén. My dáme prednosť miestnemu kúpalisku. Na nete som našla, že majú zvlášť bazén pre mužov a ženy a zvlášť pre turistov. Absolútne nik tu nie je. A tak vyfasujeme celý bazén pre seba. Má to len jeden háčik. Voda má 50 stupňov a vôbec ju neriedia. Čiže sa do nej nedá vliezť. Mišovi sa podarilo po pol hodine vliezť asi po kolená, ja som to vzdala. Podotýkam, že vstupné na túto atrakciu je 40 centov. Potom sme ešte vyšli na kopček do reštiky. Pri obede musíme odháňať kohúta, nech sa nám necpe do taniera.
Cesta naspäť opäť samá natriasačka. Večer už sedíme na v našich cottages, tlačíme miestnu kuchyňu. Kanaďanka mala celkom dobrý deň. Tá jej akcia s motorkou a týpkou stale síce 11 eur, ale zažili pravú batackú svadbu v jednej z tých osád pri ceste. Dokonca ju svadobčania pozvali k stolu a na tanec.
Večer sme sa totálne zmontovali v bare: striedavo sme kupovali fľaše ginu a fľaše toniku. Kanaďanka je z Quebecku, cestuje už 3 mesiace sama, neberie antimalariká a ešte ju čaká mesiac. Že vraj sa natiera krémom na odpudenie komárov. Tak toto by nám nepomohlo, bo tiež sa natierame a aj tak sme doštípaní. Kanaďanka má frajera učitela, ktorý s ňou nemohol ísť a jeho otec má farmu na javorový sirup. Takže sme dostali kompletnú inštruktáž ako sa vyrába javorový sirup, ako majú v stromoch narazené trupky, ako sirup zteká, ako to ztáčajú a aké kvality sirupu bývajú: A, B, C atď. Takže odteraz môžem v obchode pozerať aj na kvalitu.
