Skoro ráno berieme taxík na letisko a odlietame späť do Kuala Lumpur. Na letisku prehodíme nejakú batožinu, teda skôr viac smradľavé tričká za menej smradľavé, posťahujeme do kompov fotky a opäť všetko odložíme do úschovne. Spravili sme si tu také detašované pracovisko. Zisťujeme, že rýchlovlak z letiska do mesta je rýchly a trvá polhodinu, ale stojí 6 eur/osoba. Bus, ktorý ide hodinu stojí 2 eurá a vyhodí nás priamo v China Town. Odteraz jazdíme len busom. Tentoraz sme sa rozhodli pre iný backpack. Tento bol rovnako drahý, ale nemali sme výhľad na ulicu, lež žiadny výhľad a žiadne okno. Taká paprndeklová bunka. Zhodili sme bágle a poďho hľadať bus na Batu Caves – miestnu hindu vychytávku za mestom. Asi hodinu sme krúžili a vôbec sme nemohli nájsť žiaden bus, čo by tam smeroval a teda ani nástupište na tento smer. Až pak sme konečne našli asi 300 metrov ďalej busy, čo jazdia tento smer. Vtipné je, že nastúpite a myslíte, že bus sa pohne, ale nepohne. Tu jazdia, až keď sú plní. Teda čakáme, kým nastúpi ďalších 50 ľudí. Bus sa pohne, ale o 300 m opäť stojíme. Týpek, čo predáva lístky vykrikuje cez otvorené okno, že kto ide týmto smerom – kto ide. Zjavne sa mu zdá, že sa málo tlačíme. A tak celá cesta v teple asi 36 stupňov trvá asi hodinu. Mišovi je na stojáka bus malý a šúcha si hlavu alebo sa prikrčuje. Totálne nadšenie.
Dorazíme k Batu Caves. Najprv sa treba vyštverať 272 schodov, hore je rozľahká svätyňa, na druhej strane je otvor smerom do neba. Celá jaskyňa pozostáva z troch hlavných a niekoľkých vedľajších jaskýň. Je 400 m dlhá a 100 m vysoká. Konajú sa tam rôzne obraty, akcie a pod. Večer skoro zaľahneme. Aj tak nespíme, hneď vedľa našej 3 cm paprndeklovej steny je spoločenská miestnosť, kde všetci debatia o cestovaní.
