Všetky veci máme z prvého dažďového dňa stale vlhké. Dnes ráno zisťujem, že mi čmajzli zo sušiaka podprdu a už sa nenašla. Opäť sme si požičali motorku, ideme opačným smerom, ale len tak flákame. Inak tie malé batak domčeky, ktoré zvyčajne bývajú na pozemku domácich sú hroby predkov. Aby si aj po smrti mal strechu nad hlavou.
Pozrieme prístav Tomok, na trhu kúpime mangá, obed dáme v reggae reštike a vrátime motorku. Niektoré domčeky naokolo sú take jendoduché, drevenica 5 x 3 metrov, v nej je obchod, kuchyňa aj matrace na spanie pre domácich. Väčšina z nich nemá ani elektrinu. Naopak, tí majetnejší majú satelit.
Pri našom ubytku je kopec obchodov, kde predávajú vyrezávané sošky. A tak kupujeme zo dva kúsky. Ženu a muža atypických tvarov, samozrejme aj nejaké pohľadnice.
Večeru sme sa rozhodli dať v niektorej z okolitých reštík s názvom: Traditional Batak Cuisine. Pani domáca má vyvesený diplom zo súťaže miestnych kuchárok, tak snáď to bude stáť za to. Vonku leje, v reštike sme sami. Majiteľ s majiteľkou nás obskakujú. V tejto reštike majú aj splachovacie WC, je to vlastne kúpelňa domácich. Pod zrkadlom majú kefky a pasty. Jedlo bolo dobré, ani neviem, čo sme mali. Asi nudle a ryžu, heh. Na záver nám domáci prinesie nejaké zelené guličky, vyzerá to ako zelené korenie.Vraví, že to máme pokúsať.
No: má to najprv strašne aromatickú chuť a keď to pokúšeš, stŕpne ti celá papuľa. Zvláštne. Že vraj to nemá názov, ale miestni to zbierajú, rastie to na kríkoch a už neviem, aké účinky to má.
Mišo zisťuje, že aká je ekonomická situácia na Sumatre, týpek vraví, že na tomto ostrove je to ok. Ľudia sú chudobní, ale všetko jedlo si dopestujú. Lebo je tu úrodná zem a jazero. A tak sa poberieme späť do našich cottages.
Večer nás oblbuje týpek, čo nás sem dovliekol, že kam chceme ísť odtiaľto. Mišo mu prezradil, že do Berastagi. Hneď sa chytil, že on nám vybaví odvoz. Nejak sa nám nechcelo, lebo som vedela, že keď prídeme späť do Parapatu, niečo tam zoženieme. Týpek ho však oblbol, že pôjdeme v minibuse a pod. Lebo Mišo nechcel ani medium ani big bus. Slovo dalo slovo a týpkovi zaplatil asi 5 eur na osobu. S tým, že zajtra ráno náš čaká v Parapate. Ešte sme sa rehnili, že možno, že ho už neuvidíme, heh.
Dnes sme sa museli presťahovať z našej luxusnej izby do troche menej luxusnej, lebo business je business a prišla nejaká akcia. Večer hrá DJ na brehu jazera nejaké kaleráby a v reštike hrá sám pán majiteľ s kamarátmi batak hudbu.
