Pri predstave, že by sme z Austrálie doniesli domov nejaké melóny a na šupu kúpili dom so záhradou a ešte aj chatu v lukratívnom lyžiarskom stredisku, sme sa radšej rozhodli tých zopár ušetrených šušňov rozflákať niekde v Ázii.
Zhruba pol roka pred odchodom som mala mániu očumovania lacných leteniek a kúpila som Sydney – Kuala Lumpur. Samozrejme, že naša nízkonákladová spoločnosť nám dva mesiace pred odletom let zrušila. S odôvodnením, že stúpli palivové príplatky a museli ho zrušiť. Miesto toho nám ponúkli let Sydney- Darwin- Singapore s prenocovaním v **** hoteli a druhý deň let Singapore – Kuala Lumpur. Pri spočítaní všetkých nákladov na tieto tri lety a ešte aj hotel mi nebola celkom jasná tá palivová taxa, ale nevadí, keď dávajú, tak ber.
Odlietame do Darwinu, dávame posledný sendvič a kávu v hale v Sydney. Vedľa nás sedí 6 ľudí z letiskového personálu, majú poradu. Príde čašníčka a rozdáva 6 káv, ani netuší, kto má čo, napriek tomu, že v tej ich kaviarni nik nie je. A navyše je úplne dopletená. A vo všeobecnosti, ľudia si väčšinou nikdy nepamätajú, čo si vôbec objednali. No, vzrušujem sa. Preč odtiaľto. V lietadle máme celý rad pre seba, aká výhra. Tri a pol hodiny sa môžeš rozvaľovať. V Darwine na letisku nie je klíma a vonku je 40 stupňov. Nekúpila som pohľadnice pre Denisinho Miša, osrala som sa, za check-inom už nemali. Zato kupujeme ploskáčky, cesta do Singapore je ďaleká. Vyfasujeme znova dve miesta, vyzerá, že vedľa nás bude voľné. V tom príde stará čínska tetuška a sadne si k nám do uličky. Cez uličku sedí jej dcéra a zať a majú voľné miesto. To som nepochopila, prečo nesedí s nimi. A potom som pochopila, aby jej dcéra mohla spať cez dve sedadlá, tak ona bude radšej znepríjemňovať život nám. Vytiahne fusakle na spanie, nejaké sushi a tlačí. Až neskôr sme pochopili, že celá Ázia pri ceste akýmkoľvek prostriedkom v jednom kuse niečo tlačí. Keď sa vypisujú kartičky, čumíme jej na letenku a zistíme, že má úplne iné sedadlo. Osrala nás. A tak prichádza varianta č.2. Ideme znepríjemňovať život my jej a zadeľujeme ploskačku a hráme piškorky. Dúfame, že sama odíde, keď budeme chodiť každú chvíľu šťať a ona bude musieť vždy vstať. Zozadu sa mi za hlavou objavia dve nohy, to je tu asi normálne, predsa len veľa európanov v tomto lietadle nie je. V tom už aj letuška zasiahne a upozorní cestujúceho, že si nemôže vykladať nohy na stolík, na ktorom sa je a pchať ich ďalším cestujúcim pod nos.[/text_output][text_output]Večer o 21.00 prilietame do Singapore. Vonku nás obarí totálna vlhkosť a behom 6 sekúnd si absolútne mokrý. Vedeli sme, že máme transfer a tak rovno von k nejakému parkovisku si hľadať nejaký bus, čo nás vezie do hotela. Našli sme vodiča aj bus s nálepkou nášho hotela, vodič však nechápavo pozerá, že čo tu robíme. Až potom sme pochopili, že za nami prichádza guide so skupinkou asi 12 ľudí ( každý z nich označkovaný nejakou nálepkou) a to my už sedíme v buse vyškerení. Veď na to, aby sme si našli bus, nepotrebujeme predsa guida, ktorý nás čaká na letisku s tabuľkou. V podstate sme ho ani nevideli. Cesta trvá asi 15 minút, mesto je veľmi dobre upravené, samá zeleň a aká záhradná architektúra navôkol. Všade billboardy s Micky Mousom, neviem či oslavujú nejaké Wald Dysney výročie, vyzerá to však vtipne.
Vystupujeme pred **** hotelom, všade pikolíci, recepčná nám dáva kartu, 16. poschodie. Otvárame, fúha, aký luxus. Ako nejaká dobre platená dovolenka s nejakou vychytenou CK. Kúpelňa veľká asi ako naša kuchyňa, uteráčiky, mydielka a vôbec všetko. Bidet, v skrini trezor, žehlička, župany, plazmová TV, bar, klíma, dve obrovské postele. Po troch týždňoch kempovania v stane v AU je to čistý luxus. Máme hlad, ideme von, vlastne hneď vedľa hotela je taký menší Polus, ale dosť za zenitom, cez deň sú tam otvorené obchody s handrami, večer disko a masáže. A úplne všetci nám samozrejme ponúkajú masáž. Z každých dverí ide iná hudba, no neviem, či by sme si dali taký Ázijský pop na večer. Ideme teda cez ulicu, kupujeme sendviče a pivo. Mišo totiž nemal dôveru k tým pouličným krámom, kde varia niečo neidentifikovateľné a stoluješ na plastových stoloch a stoličkách neurčitej farby a špiny. Cestou naspäť zisťujeme, že v tomto meste chodí mestská hromadná s TV vnútri. Cestuješ, tak zkukneš aj nejaký ten film.
