Kúpať sa teda nebudeme, ideme opáčiť všetky vychytávky v meste. Penang je v podstate jediné historické centrum Malajzie. Ideme v poradí:
• Carpenters Guild
Ten máme hneď za rohom. Ďalej sa už treba voziť busom. Odvezieme sa pak k
• Penang Hill
Lanovkou ( rovnakou ako na Hrebienok) sa dá vyviesť až do 821 m.n.m. Na našu smolu dnes ide iba po prvý lookout, čiže iba do polovice. Pokukáme, pofotíme. Peši sa hore nedá, aspoň nie od lanovky. Ale zboku vedie nejaká štreka až hore. Zvezieme sa teda naspäť dole a poďho na ďalšie vychytávky. Bus nejde a tak si to dame peši. Prechádzame okolo:
• Nattukotai Temple, Jalan Air Terjun
Ten je tesne pred dokončením, ešte ho maľujú. Ďalej okolo trhoviska, kde predávajú úplne všetko. Mäso visí na hákoch v 36 stupňových teplotách, sadajú na neho muchy, všade je neskutočný smrad. Štveráme sa na:
• Kek Lok Si Temple, Ayer Itam
Tam je toho viacej na čumákovanie. Na vrchole je že vraj najväčšia bronzová socha na svete, teraz je tam lešenie. Robia jej striešku, aby nemokla. V jednom z chrámov sme našli aj poličku s knihami, že zober si. Mišo pobral nejaké budhistické učenia, tak možno na starobu sa mu zídu.
• Wat Chayamankalaram, Lorong Burma
Tu leží 33 m dlhý budha. Hneď oproti je:
• Dharmikarama Burmese Temple, Lorong Burma.
Mišo obätoval nejaký ten šušen a hodil ako podarúnok na šťasté manželstvo. Tento chrám je výborný. Je tu zemeguľa, na nej mapa sveta. Až na jeden malý problem, nie je tam Európa. Buď im nevidalo, keď to kreslili, ale fakt nevedia, že existuje.
Po absolvovaní všetkého duchovna si to namierime do miestneho Polusu ( vzdialeného iba 300 m od posledných kláštorov) a Mišo si materialisticky kúpi hodinky. Večer pobehujeme po uličkách Little India pri hosteli, som si zmyslela, že chcem nejaké triko ( typu indická handra, nech zapadnem) do Indonézie. Vlezieme do veľkého shopu, hneď nás oblbuje indický predavač, ktorý by nám predal úplne všetko. Keď sa dozvie, že sme z Európy, chce od nás telefón, že by prišiel pracovať do Európy. Ako skúsenosť uvádza prax v Burger Kingu alebo tak nejako. Tak mu vysvetľujeme, že to je síce pekné, ale u nás treba tušim aj víza a slovenský jazyk. Ale nech príde a zrobí si indický fast food. To ešte nemáme. To by frčalo. Načo tak znechutene ušklebuje, to už zaváňa prácou a to mu asi veľmi nešmakuje.
